Šútovský vodopád (830 m n.m.) sa nachádza v Krivánskej Malej Fatre, približne v strede Národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina. Najvyšší vodopád v Malej Fatre a zároveň štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku 2,5 metra. K Šútovskému vodopádu vedie značkovaný turistický chodník z obce Šútovo (časť Rieka), ktorý je vybavený i informačnými panelmi, ktoré oboznamujú návštevníkov s faunou, flórou, vodnými tokmi i geológiou Šútovskej doliny.

Mojžišove pramene (1 140 m n. m.) sú pramene vody, ktoré zaujímavo vytekajú zo skalnej steny na juhozápadnom svahu nevýrazného malofatranského vrchu Hromové v Krivánskej Malej Fatre. Nachádzajú sa v Národnej prírodnej rezervácii v Šútovskej doline a svojou vodou napájajú Šútovský potok a Šútovský vodopád. Je to niekoľko prameňov, ktoré spolu vytekajú zo skalnej stienky a pripomínajú biblické Mojžišovo udretie palicou do skaly, pri ktorom z nej vytryskla voda. K Mojžišovým prameňom sa dá dostať z obce Šútovo, ako aj z hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.

Sedlo za Hromovým (1 550 m n. m.) je sedlo v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa na hlavnom hrebeni pohoria medzi južným vrcholom Stien na severovýchode a vrcholom Hromové na juhozápade. Severozápadné svahy spadajú strmo do záveru Vrátnej doliny, juhovýchodné do údolia Úplazného potoka. Sedlo je trávnaté bez porastov kosodreviny, ktorá bola v minulosti odstránená v dôsledku pasenia dobytku.

Chleb (1 645,6 m n. m.) je tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Nachádza v Krivánskej Fatre na jej hlavnom hrebeni, neďaleko vrcholov Veľký Kriváň a Poludňový grúň. Od Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo. Na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia Chleb. Je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú zvláštne vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch. Pre túto zvláštnosť ho radi vyhľadávajú lyžiari, pretože sa tu dlho do jari drží sneh (známy svah Oštiepková mulda). Na južnej strane svah vytvára predvrchol Bochník. Pod Chlebom, na jeho južnej strane sa nachádza celoročne prístupná Chata pod Chlebom.

Snilovské sedlo (1 524 m n. m.) je rozsiahle lúčnaté horské sedlo na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry, medzi vrchmi Veľký Kriváň a Chleb. Do sedla vedie 8 miestna kabínková lanovka od Chaty Vrátna vo Vrátnej doline. Jej horná stanica je v nadmorskej výške 1 490 m n. m. a dolná stanica 740 m n. m. s celkovým výškovým rozdielom 750 m. Prepravná rýchlosť lanovky je 5 m/s. Okrem lanovky sa sem dá, samozrejme, vyjsť i peši. Do sedla vedú viaceré turistické chodníky, okrem Vrátnej doliny napríklad z obce Šútovo. Samotné Snilovské sedlo je východiskom mnohých túr po Malej Fatre, možno z neho vystúpiť na spomínané vrchy Veľký Kriváň či Chleb i na ďalšie zaujímavé miesta.

Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.) je najvyššie položená turistická horská chata v Malej Fatre. Táto pomerne malá chata je celoročne otvorená a jej súčasťou je aj reštaurácia. Prvé zmienky o Chate pod Chlebom sú známe z obdobia Slovenského štátu. V roku 1945 bola vypálená ustupujúcimi nemeckými vojakmi. Neskôr bola na pôvodných základoch obnovená, ale 12. apríla 1982 opäť vyhorela. Súčasná chata je postavená na mieste hospodárskej budovy bývalej chaty. Na chate je možnosť ubytovania a stravovania. Z okolia je výborný výhľad. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Kriváň.

Šútovo (448 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v Turci, ktorá je známa vďaka neďalekému Šútovskému vodopádu. Obec sa nachádza na severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry. Za obcou sa nachádza zatopený kameňolom, ktorý slúži na rekreačné účely. Tento lom sa ale nachádza v časti Rieka, ktorá je v katastrálnom území obce Kráľovany. Prvá písomná zmienka je z roku 1403 ako Suto, z roku 1773 ako Sutowo, maďarsky Suttó. Tento názov je odvodený podľa chovu bezrohých oviec – šút, alebo podľa neďalekej tiesňavy nazývanej starosloviensky „šutom“.

Obec patrila panstvu Sklabiňa a do 20. storočia tu mali majetky Révayovci. Za I. ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci, lesní a železniční robotníci. Boli tu mlyny, vyhne, rozvinuté košikárstvo. Obyvatelia sa zapojili do SNP.Z pamiatok sa v obci nachádza dedinská zvonica spojená s požiarnou zbrojnicou, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nadstavenou drevenou štvorcovou zvonicou s ihlanovou helmicou zo začiatku 20. storočia.