Chata Kľačianska Magura (1 115 m n.m.) hovorovo nazývaná len Magura je pekná a turistami pomerne často navštevovaná turistická chata, nachádzajúca sa v západnej časti Krivánskej Malej Fatre, mimo jej hlavného hrebeňa, asi 800 metrov pod úbočím vrcholu Kľačianska Magura (1 367 m n.m.). Prvá turistická chata bola postavená pod Kľačianskou Magurou už v roku 1929. Volala sa Lamošova útulňa a stála až do roku 1944, kedy bola v priebehu SNP podpálená Nemcami. Už na jeseň 1945 bola na rovnakom mieste zriadená provizórna útulňa a neskôr nová chata, ktorá v roku 1979 prešla rozsiahlou prestavbou. Dnes chata slúži celoročne turistom a náhodným pocestným.

Patrí medzi najdostupnejšie chaty v Turci a v okolí chaty sa otvárajú krásne výhľady do Turčianskej kotliny, Veľkú Fatru a na Lúčanskú Malú Fatru. Okolím chaty prechádza hranica rovnako nazvanej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1976 na ploche o výmere 204,47 ha z dôvodu ochrany pôvodných pralesových hrebeňových partií Malej Fatry.

Suchý (1 468 m n. m.) je mohutný vápencový nezalesnený vrchol nachádzajúci sa v najjužnejšej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry. Ide o 13. najvyšší vrchol Malej Fatry, ktorý je považovaný za posledný vrchol Malej Fatry. Na vrchole sa začínajú hole s alpínskymi lúkami. Na východe susedí s vrchom Biele skaly, na juhu s Kľačianskou Magurou a na západe po červenej turistickej značke sa nachádza Chata pod Suchým.

Z vrcholu sa ponúkajú pekné výhľady najmä východným a južným smerom na Malý Kriváň a na hrebeň k nemu vedúcim s vrcholmi Biele skaly a Stratenec. Ďalej možno obdivovať výhľady na Žilinu, Súľovské vrchy, Javorníky, Beskydy, Kysucké Beskydy i Kysuckou vrchovinu, Veľkú Fatru a Lučiansku Malú Fatru s celou Turčianskou dolinou. Severné a západné svahy pokrýva porast kosodreviny, výhľady na východ obmedzuje masív Malého Kriváňa.

Na vrchole je umiestnený nielen rázcestník, ale aj schránka s vrcholovou knihou. Rovnakým menom sa označuje veľká prírodná rezervácia rozprestierajúca sa v okolí vrcholu na rozlohe 429,42 ha. Vyhlásená bola v roku 1979. Predmetom ochrany sú lesné a kosodrevinové spoločenstvá so zachovalou hornou hranicou lesa, ktorý má miestami pralesový charakter. Významné fytocenózy sa vyskytujú na rozmanitom horninovom podklade. Významné sú aj rastlinné spoločenstvá vyskytujúce sa na vápencovom podklade ako aj živočíšne spoločenstvá.

Chata pod Suchým (1 075 m n. m.) bola postavená v roku 1948 na severozápadnom svahu vrchu Suchý v pohorí Malá Fatra. Chata patrí medzi najznámejšie horské chaty v Malej Fatry. Dodnes je stále v prevádzke v nezmenených interiéroch. Spodok chaty je murovaný z kameňa a ostatné poschodia sú drevené, čo chate dodáva neobyčajne útulný vzhľad typickej horskej chaty. Stúpanie po originálnych drevených schodoch pripomína časy pionierskych táborov a škôl v prírode. Ale práve tento kolorit dáva chate svojské čaro. Ubytovanie na chate je klasifikované ako turistická ubytovňa. Srdcom chaty je priestranná jedáleň s kozubom, kde si možno posedieť a kochať sa krásnym výhľadom na Žilinskú kotlinu. Chata ponúka poctivú československú kuchyňu z domácich surovín.

Starý hrad (475 m n.m.) je zrúcanina hradu vypínajúca sa na pravom brehu Váhu neďaleko hradu Strečno, nad Domašínskym meanderom. V roku 2017 bol zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky. Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Po odchode Pongrácovcov v 16. storočí tu do začiatku 18. storočia sídlili strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho v roku 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika, ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa rozkaz nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.

Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.