PopisChata Kľačianska Magura (1 115 m n.m.) hovorovo nazývaná len Magura je pekná a turistami pomerne často navštevovaná turistická chata, nachádzajúca sa v západnej časti Krivánskej Malej Fatre, mimo jej hlavného hrebeňa, asi 800 metrov pod úbočím vrcholu Kľačianska Magura (1 367 m n.m.). Prvá turistická chata bola postavená pod Kľačianskou Magurou už v roku 1929. Volala sa Lamošova útulňa a stála až do roku 1944, kedy bola v priebehu SNP podpálená Nemcami. Už na jeseň 1945 bola na rovnakom mieste zriadená provizórna útulňa a neskôr nová chata, ktorá v roku 1979 prešla rozsiahlou prestavbou. Dnes chata slúži celoročne turistom a náhodným pocestným. Patrí medzi najdostupnejšie chaty v Turci a v okolí chaty sa otvárajú krásne výhľady do Turčianskej kotliny, Veľkú Fatru a na Lúčanskú Malú Fatru. Okolím chaty prechádza hranica rovnako nazvanej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1976 na ploche o výmere 204,47 ha z dôvodu ochrany pôvodných pralesových hrebeňových partií Malej Fatry. Z vrcholu sa ponúkajú pekné výhľady najmä východným a južným smerom na Malý Kriváň a na hrebeň k nemu vedúcim s vrcholmi Biele skaly a Stratenec. Ďalej možno obdivovať výhľady na Žilinu, Súľovské vrchy, Javorníky, Beskydy, Kysucké Beskydy i Kysuckou vrchovinu, Veľkú Fatru a Lučiansku Malú Fatru s celou Turčianskou dolinou. Severné a západné svahy pokrýva porast kosodreviny, výhľady na východ obmedzuje masív Malého Kriváňa. Na vrchole je umiestnený nielen rázcestník, ale aj schránka s vrcholovou knihou. Rovnakým menom sa označuje veľká prírodná rezervácia rozprestierajúca sa v okolí vrcholu na rozlohe 429,42 ha. Vyhlásená bola v roku 1979. Predmetom ochrany sú lesné a kosodrevinové spoločenstvá so zachovalou hornou hranicou lesa, ktorý má miestami pralesový charakter. Významné fytocenózy sa vyskytujú na rozmanitom horninovom podklade. Významné sú aj rastlinné spoločenstvá vyskytujúce sa na vápencovom podklade ako aj živočíšne spoločenstvá. Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho v roku 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika, ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa rozkaz nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť. Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.
EventList powered by schlu.net |