Pohorie Slanské vrchy sa nachádza vo východnej časti Slovenskej republiky. Ide o geomorfologický celok vulkanického pôvodu, ktorý začína východne od Prešova a tiahne sa smerom na juh až k hraniciam Maďarska, ohraničuje Košickú kotlinu z východu a Východoslovenskú pahorkatinu zo západu.

Toto sopečné pohorie je súčasťou karpatského vulkanického oblúka. Prevládajú tu listnaté porasty. Najvyšším vrchom je Šimonka, ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom, patria Čierna hora a Tri chotáre.

Veľký Milič (895 m n.m.) je vrch na slovensko-maďarskej hranici v Slanských vrchoch, je najvyšším vrcholom podcelku Milič a zároveň najvyšším vrchom  Zemplínskych vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20. storočia ako bod trigonometrickej siete I. rádu. Pilier slúži a slúžil ako hraničný stĺp s Maďarskou republikou. Z Veľkého Miliča sa naskytá niekoľko obmedzených výhľadov do okolia, snáď najkrajší je výhľad na neďaleký Slanský hrad. K atraktivitám vrchu patrí i jeho východný svah, ktorý bol pre zachovalé lesné spoločenstvá, vzácne dravé vtáctvo a listnatý prales rozkladajúci sa na jeho časti vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu.

Neďaleko vrcholu neďaleko štátnej hranice bola v roku 2015 na maďarskom území postavená drevená rozhľadňa. Z veže je celkom pekný pohľad na Zemplín, Zemplínske vrchy, za dobrej viditeľnosti aj Vihorlatské vrchy a samozrejme, časť Zempléni-hegység (Tokajsko-zemplínske vrchy) aj s hradom Füzér (slovensky Fizér), ako aj Košice a vrcholky Vysokých Tatier. V okolí vrcholu sa nachádza Národná prírodná rezervácia Veľký Milič, ktorá bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1967, neskôr novelizovaná na národnú prírodnú rezerváciu. Zaberá celkovú rozlohu 68 ha. Predmetom ochrany je výskyt bukovo-dubového vegetačného stupňa a spoločenstiev bučín a lipových javorín na andezitovom a dacitovom podklade, spolu s hniezdiskom a výskytom vzácneho dravého vtáctva.

Zemplén Kalandpark sa nachádza pri maďarskom mestečku Sátoraljaújhely (alebo po slovensky Nové Mesto pod Šiatrom). Samotný Kalandpark ponúka množstvo aktivít. Najobľúbenejšia je celoročne otvorená 2 275 m dlhá bobová dráha s maximálnou rýchlosťou 37 km/h. Najdlhšia bobová dráha na Slovensku má pritom cca 1 300 metrov. Súčasťou areálu je sedačková lanovka, ktorá vedie až k rozhľadni na Magas hegy (487 m.n.m.) s bezplatným vstupom, ktorá ponúka nádherný výhľad nielen na Zemplínske vrchy, ale aj na okolité maďarské i slovenské obce či Slanské vrchy. Dĺžka lanovky je 1 332 m.

V tesnej blízkosti vrcholovej stanice sedačkovej lanovky je k dispozícii nová lanovka, ktorá dvomi šesťmiestnymi kabínami prepravuje návštevníkov na susedný kopec Szár-hegy (320 m.n.m.). Súbežne s kabínkovou lanovkou vedie aj zjazd na kladke po oceľovom lane z kopca na kopec, tzv. zip-line.

Satoraljaújhely (100 m n.m.) je mesto v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Šiatronovomestskom okrese. Pôvodne na území mesta bola v 10. storočí zriadená usadlosť. Po jej zničení Tatármi v 13. storočí bolo opätovne vybudované nové mestečko, ktoré získalo v roku 1261 mestské práva. Mesto bolo stáročia správnym strediskom Zemplínskej župy. Časť svojho života tu strávilo viacero veľkých osobností uhorskej kultúry a politiky, ako Lajos Kossuth, Gyula Andrássy starší alebo Ferenc Kazinczy. Počas uhorského povstania v rokoch 1848-1849 bol mesto významnou pevnosťou revolucionárov.

Po prvej svetovej vojne bolo severovýchodné predmestie Trianonskou zmluvou pričlenené Československu, a to hlavne zo strategických dôvodov, keďže tadiaľto viedlo jediné železničné spojenie zo Slovenska na Podkarpatskú Rus. Štátnu hranicu tvorí riečka Roňava. Počas maďarskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938-1945 bolo celé mesto opäť dočasne zjednotené, ale neskôr sa opäť dané územie vrátilo Slovensku. Po územno-správnej reforme sa centrom regiónu stal Miškolc a tým bol utlmený ďalší rozvoj mesta.

Tokaj je vinohradnícka oblasť v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku. Tokajská oblasť je príznačná výrobou prírodne sladkých vín. V Európe takých oblastí nenájdeme veľa. Vinohradníctvo tu píše svoju históriu už od tretieho storočia nášho letopočtu a stále je typické pre obce Viničky, Malá či Veľká Tŕňa, Bara, Čerhov, Černochov a Slovenské Nové Mesto.

Táto oblasť je jedinečná z hľadiska svojich prírodných podmienok, geologický substrát predstavujú sopečné tufy, klíma je daná dlhou a suchou jeseňou, ktorá je zabezpečená bariérou Zemplínskych vrchov brániacich dažďovým oblakom preniknúť na juhozápad. Jedinečná je taktiež z hľadiska odrodového zloženia (odrody Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta) a technológie výroby vín (pomalá oxidácia v drevených sudoch). Na Slovensku však nie je delimitovaná len samotná oblasť, ale aj jednotlivé vinohradnícke hony, ktoré sa nachádzajú výlučne na svahoch, kde sa síce dosahujú nižšie hektárové výnosy, ale sú tam vyššie predpoklady na dosahovanie kvality.

Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú do obdobia nadvlády Rimanov. Je všeobecne známe, že Rimania mali k hroznu a obzvlášť k vínu mimoriadne pozitívny vzťah. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania. Práve v tomto období sa formovali niektoré staré odrody viniča. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova stokaj, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy.

Rieka Bodrog preteká cez východné Slovensko a severovýchodné Maďarsko. Bodrog vzniká sútokom riek Ondavy a Latorice pri Zemplíne. Je pravým prítokom rieky Tisa. Hranicu s Maďarskom prekračuje blízko obcí Klin nad Bodrogom a Borša. Rieka Bodrog je jedinou východoslovenskou vodnou cestou (je splavná väčšími loďami, podľa vodného stavu dosahuje hĺbku min. 230 cm).

Do cca. začiatku 20. storočia rieka Bodrog vznikala sútokom riek Laborca (do ktorého vtekala Ondava) a Latorice pri obci Hraň. Toky riek však časom boli regulované, prípadne z dôvodu rovinového terénu tok menili prirodzene skrz záplavy. V minulosti pred vystavením hrádzí v 19. storočí vtekalo do Východoslovenskej nížiny päť riek Latorica, Uh, Laborec, Ondava a Topľa v tvare roztvorenej dlane, a vytvárali obrovské močarisko až po Tisu. V mieste, kde rieka opúšťa Slovensko, je najnižšie položené miesto Slovenska (94,3 m n. m.).

Sárospatak (slov. Blatný Potok aj Šarišský Potok) je mesto v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe. V 10. storočí tu vznikla osada a uhorský kráľ Ondrej I. mal poľovnícky revír. Niekedy v 11. storočí bola postavená mohutná hradná veža. Podľa najnovších údajov sa tu v roku 1207 narodila a bola pokrstená dcéra Ondreja II. a Gertrúdy – svätá Alžbeta. Miesto je prvýkrát spomínané v roku 1221 pod názvom Potoc. Až po roku 1450 sa objavil dnešný názov.

Po vymretí Arpádovcov sa hrad dostal do majetku rodiny Rákoci, ktorá tu vybudovala reprezentatívny zámok (hrad Rákoci) a rad vzdelávacích inštitúcií. V Sárospataku roku 1648 zomrel Juraj I. Rákoci a jeho nástupca Juraj II. v roku 1650 pozval J. A. Komenského, aby vybudoval „pansofickú školu“. Komenský tu napísal diela „Orbis pictus“ a „Škola hrou“ (Schola ludus).

Mesto Tokaj sa nachádza na severovýchodnom Maďarsku. Leží na sútoku Tisy a Bodrogu na južnom úpätí maďarskej časti Slanských vrchov. Mestečko a priľahlá oblasť sú od stredoveku preslávené produkciou vína. Tokajská vinárska oblasť je zapísaná od roku 2002 do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dejiny vína sú siahajú do 11. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1353. V 14. storočí tu bol vybudovaný hrad panstva Diósgyőr.

Tokaj je centrom vinárskej oblasti Toka. Z odrôd vinnej révy sa tu pestujú predovšetkým Furmint, Lipovina (maďarsky Hárslevelű) a Muškát žltý (maďarsky Sárgamuskotály), z nich sa vyrábajú rozličné sladké, polosladké, suché a polosuché vína. Okrem zaujímavostí spojených s vinárstvom tu možno obdivovať niekoľko kostolov, galérie, sochu Štefana I. a množstvo pamätných dosiek pripomínajúcich osobnosti, ktorá túto oblasť navštívili, napr. básník Ján Kollár či ukrajinský humanista Hryhorij Skovoroda.