Čičmany (655 m.n.m.) sú rázovitou obcou nachádzajúcou sa na úbočiach Strážovských vrchov. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý sa transponoval do staroslovienčiny ako „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“.

Obec je pamiatkovou rezerváciou známou vďaka svojej starobylej a unikátnej architektúre vyznačujúcej sa zrubovými drevenicami s geometrickými ornamentálnymi maľbami, ktoré sa začali používať asi pred 200 rokmi. Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti a estetického cítenia obyvateľov. Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohoch domov, tam, kde sa drevo spájalo. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. V obci sa nachádza národopisná expozícia - Radenov dom a dom č. 42 (Gregorovce a Petrášovce), barokovo - klasicistický zemepanský kaštieľ a barokový kostol.

Javorinka (973 m n. m.) je vrchol nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, v centrálnej časti pohoria, v najjužnejšom výbežku žilinského okresu. Vrch leží na území CHKO Strážovské vrchy. Ponúka výhľady predovšetkým na západ a severozápad a je ľahko dostupný z obce Čičmany, nad ktorou sa vypína. Na severných a západných svahoch sa nachádzajú vleky a zjazdovky lyžiarskeho strediska Ski Čičmany. Na vrchol nevedie značkovaný chodník, hoci Javorinku traverzuje červená turistická značka značený chodník (Cesta hrdinov SNP) z Fačkovského sedla cez Homôľku na Strážov. Prístup uľahčuje kužeľovitý tvar umožňujúci prístup zo všetkých strán i zjazdovky a vleky, ktoré vedú na vrchol.

Homôľka (1 073 m n. m.) je tretí najvyšší vrch v Strážovských vrchoch, nachádzajúci sa juhozápadne od Fačkovského sedla. Na severných svahoch sa nachádzajú vleky a zjazdovky lyžiarskeho strediska Skiarena Fačkovské sedlo.

Fačkovské sedlo (802 m.n.m.) tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi. Pomenované je podľa obce Fačkov, ležiacej pod sedlom severným smerom. Vystupuje medzi vrchmi Homôľka v Strážovských vrchoch a Reváň v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Neďaleko sedla, na južných svahoch Reváňa pramení rieka Nitra.
Nachádza sa tu známe turistické a lyžiarske stredisko. Sedlo je východiskovým bodom pre výstup na okolité horstvá, okrem iného aj na Kľak. Cez sedlo prechádza červená turistická značka označovaná aj ako „Cesta hrdinov SNP“.

Oficiálny prameň rieky Nitra (650 m.n.m.) sa nachádza vedľa cesty prvej triedy medzi Žilinou a Prievidzou, nad obcou Kľačno, pri rekreačnom stredisku Reváň. Na tomto mieste bolo vybudované malé posedenie s informačným nápisom. Rieka Nitra však v skutočnosti vyviera približne 400 m na severovýchod a 100 m vyššie od oficiálneho prameňa, na juhozápadnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň v nadmorskej výške 770 m. n. m.. Rieka má dĺžku 243 km. V roku 1950 sa jej dĺžka skrátila na 170 km vybudovaním kanálu do Váhu. Rieka Nitra prekonáva výškový rozdiel 691 m.