Považské Podhradie (280 m n.m.) leží na sever od Trenčína na pravom brehu Váhu. Jej okolie je vrchovité, kde do popredia vystupuje vrch Stráň ako výbežok Malých Javorníkov. Nad obcou dominuje strmá skala, na ktorej vyčnievajú ruiny starého bystrického hradu. Na protiľahlej strane zas vystupujú Malý a Veľký Manín ako najvyššie končiare Veterných hôľ. Priamo z hradu otvára pozorovateľovi svoju náruč Manínska tiesňava.

Obec Považské Podhradie sa podľa zmienky v kronike mesta Považská Bystrica spomína v roku 1316, kedy obec obdržal od vojvodcu Ctibora kastelán Beckova Jakus a jeho brat Peter. Obyvatelia obce sa zaoberali košikárstvom, pracovali na poliach a v lesoch. V dávnej dobe tadiaľto iste viedla dôležitá obchodná cesta starých Rimanov. Samotná obec a jej história bola od jej počiatku zviazaná s hradom Bystrica.

Považský hrad (497 m n.m.) hrad patril vo svojej ére medzi najdôležitejšie hrady na Slovensku. Za najväčšieho rozkvetu bývalo v ňom asi 400 ľudí. Má jedinečnú polohu. Niekdajšiu jeho slávu hlásajú dnes už len zrúcaniny. Uplynulo odvtedy už niekoľko storočí, keď ešte stál v celej svojej kráse a sile, keď tu prúdil život, jeho slasti aj strasti. Cesta do hradu vedie popri kostole, kaštieli i burgu.

Hrad má okrem vežovej brány ešte dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré hradné sily a vojsko napádalo nepriateľa. Je tu vraj aj tajná brána, ktorou sa hradňania stýkali s vonkajším svetom, keď počas nebezpečenstva vežová brána bola zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne to bola väznica. Na východ od nej vidieť vežovú bránu, tzv. hlásku, ešte dosť zachovalú. Táto brána bola hlavným vchodom, ktorým viedla i vozová cesta. Neďaleko hlavnej brány bol sklad pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Spodné miestnosti vežovej brány slúžili ako skladisko pre muníciu. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaninu skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Ako stavebný materiál bol použitý vápenec a pieskovec, ktoré sú v múroch viditeľné.

Podľa neoverených správ bol hrad postavený v r. 1128. i  keď niet na to spoľahlivého potvrdenia. Hrad bol pôvodne drevený. Hrad zastrešený šindľami patril medzi najväčšie, dobre opevnené stavby tohto druhu. V čase jeho slávy sa sem privádzala voda podzemnými drevenými potrubiami zo studničky zvanej Sklepitá. Definitívny koniec jeho slávy urobili cisárske vojská v roku 1698, ktoré hrad zbúrali a zapálili.V súčasnosti je hrad uzavretý a vstup do jeho areálu je len na vlastné riziko. Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

Klapy (654 m n.m.) je krásny vrchol nachádzajúci sa v Javorníkoch, ktorý je dobre viditeľný hlavne z cesty Považská Bystrica - Púchov. Ide o bralnatý vrchol nachádzajúci sa na hrebeni nad vodnou nádržou Nosice, v katastri obce Udiča. Vrchol je budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, ktorý je rozdelený na Malé a Veľké Klapy. Je súčasťou bradlového pásma. Klapské bradlo je najväčším povrchovým výskytom klapskej jednotky, bradlového pásma. Z neživej prírody tu možno obdivovať početné skalné bralá neraz veľmi zaujímavých tvarov. Jedno z týchto brál pripomína jediacu ženu. Podľa miestnej povesti ide o cigánku, ktorá v nepozorovanej chvíli ukradla mužom orúcim pod vrchom hrniec s kašou, načo za trest skamenela.

Z vrcholu sú krásne výhľady na Súľovské vrchy, Manínsku Tiesňavu, Vršatecké Bralá, priehradu Nosice, Považskú Bystricu, Bytču, okolité obce a samozrejme celú Malú Fatru. V okolí bola v roku 1993 vyhlásená prírodná rezervácia na ochranu výraznej krajinnej dominanty s členitým bralnatým hrebeňom, kde sú primárnymi anorganické hodnoty, a vegetačným krytom s teplomilnými druhmi. Výskyt vzácnych a chránených druhov fauny, pôvodný výskyt borovice lesnej v skalných biotopoch. Vrchol patrí medzi najbohatšie náleziská ponikleca slovenského v okolí, najmä na južnej  strane. Historici usudzujú, že názov Klapy je aspoň dvetisíc ročný (pôvod v germánskom označení skala klippen). Domácimi obyvateľmi je často prezývaný Klape alebo Klapé.

Kúpele Nimnica (288 m n.m.) patria medzi najmladšie Slovenské kúpele a sú minerálnou perlou Slovenska. Nachádzajú sa v údolí rieky Váh, pri veľkom vodnom diele – Priehrade mládeže. V prvých rokoch sa nazývali Nosice.
Objekty kúpeľov ležia na úpätí výbežku Javorníkov, na slnečnom svahu, ktorý sa zvažuje k rozľahlému umelému jazeru. Zrkadlo jazera a okolité hory s listnatými a ihličnatými lesmi tvoria nevšedný rámec okolo kúpeľov a vytvárajú zaujímavú prírodnú scenériu.

Napriek krátkej existencii nimnických žriediel, majú už dnes povesť minerálnych prameňov vzácnych liečivých vlastností. Pramene sú alkalické kyselky s teplotou 10-15°C, stredne až silne mineralizované s obsahom sodíka, draslíka, horčíka, železa, vápnika, chlóru, jódu a voľného oxidu uhličitého. V kúpeľoch sa liečia choroby obehového ústrojenstva, tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest, poruchy látkovej premeny žliaz s vnútornou sekréciou, ženské ochorenia, ako aj choroby z povolania postihujúce tráviace a dýchacie cesty.

Súčasťou kúpeľov je welness centrum s bazénom masážnymi tryskami s teplotou vody 33-35°C, whirpool, bylinková, infra, parná, fínska sauna, tepidáriá.