Spišská kapitula je od roku 1948 je mestskou časťou Spišského Podhradia. Je cirkevným mestečkom, ležiacim na kopci a vyvinula sa v 12. storočí okolo kostola. Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.

Spišská Kapitula je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami, ktorá bola spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNIESCO. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského). Katedrála má mimoriadne cenný interiér - najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus.

V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veža z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená.

Spišský hrad (634 m n.m.) je s rozlohou vyše 4 ha jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. Vybudovaný bol na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch. Dôkaz o osídlení tohto územia už v období paleolitu podáva množstvo archeologických nálezov. Od nepamäti pretínali toto miesto dôležité obchodné cesty spájajúce juh Európy so severom a východ so západom. Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši.

V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska. Posledné stavebné práce na hornom hrade riadili Thurzovci a Csákyovci. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu.

V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii. V  roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch. Od roku 2004 je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území Natura 2000.

Dreveník (609 m n.m.) je travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline. V lokalite slovanského hradiska sa našli jedny z najstarších nálezov prvotného osídlenia východného Slovenska. Táto národná prírodná rezervácia je o roku 1925 chráneným územím s rozlohou 1 018 186 m2. Spolu s neďalekým Spišským hradom je od roku 1993 zaraďovaný medzi lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na kopci Dreveník sa nachádzala osada roľníckeho človeka z mladšej kamennej doby.

Kopa bola vytvorená z prameňov minerálnych vôd na tektonickom lome. Vznikol spojením viacerých vápencovo-travertínových kôp. Je najstarším útvarom svojho typu v okolí Spišského Podhradia a najväčšie travertínové územie na Slovensku. Medzi veľký počet skalných útvarov patrí roklina „Peklo“ alebo skalné mesto „Kamenný raj“. Na jeho svahoch sa nachádzajú 3 jaskyne. Na východnom okraji sú situované skalné veže tvoriace čarokrásne mestečko zvané Kamenný raj. Priaznivcov histórie a archeológie zaujmú zvyšky starého slovanského hradiska (zachoval sa zemný skalný val s výškou miestami až 2 m). Na svoje si prídu i milovníci hojne sa vyskytujúcich fosílií či vzácneho, neraz prísne chráneného rastlinstva.

Z Dreveníka si možno vychutnať mnoho nádherných výhľadov. Obzvlášť pekný je pohľad na majestátny Spišský hrad.

Žehra (426 m n.m.) je významnou archeologickou lokalitou. V starobylom ranogotickom kostole Ducha Svätého, postavenom po roku 1275 s neskoršími stavebnými úpravami sú obzvlášť cenné gotické fresky z piatich období. Najstaršie sú z 13. storočia, najmladšie z 15. storočia. V interiéri sa nachádzajú viaceré gotické plastiky zo začiatku 15. storočia a kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Žehrianske chrámové maľby vynikajú vysokou umeleckou kvalitou a neobyčajnou tematickou pestrosťou. Zobrazujú rozličné biblické príbehy a legendy. Mimoriadne pôsobivá je maľba tzv. Stromu života, ktorú odkryli v roku 1954. Uprostred Kristus na kríži, rozdeľuje dejiny spásy na Starý a Nový zákon. Starý zákon symbolizuje postava ženy Synagóga, predstaviteľkou Nového zákona je postava ženy Ecclesia. Po oboch stranách tohto obrazu sa nachádzajú postavy Adama a Evy. V Hodkovciach, miestnej časti Žehry, je barokový kaštieľ z roku 1703 s francúzskym parkom. Kostol je spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kojšovská hoľa (1 245 m n.m.) je najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Vypína sa medzi obcami Kojšov, Opátka, Zlatá Idka a Prakovce, približne 16 km západne od Košíc. Vybieha mierne na sever z hlavného hrebeňa pohoria. Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia, pričom možno obdivovať Slanské vrchy, Vihorlat, za priaznivých podmienok aj 200 km vzdialené poľany Boržava a Krásna v ukrajinských Karpatoch. Na severe vidieť pohorie Čergov, Bachureň a Branisko. Na západe sa týči hlavný hrebeň Vysokých Tatier a časť Západných Tatier, pred nimi sa s pokorou vlnia oblé kopce Volovských a Levočských vrchov.

Približne 1 km pod vrcholom Kojšovskej hole v nadmorskej výške 1 045 m n. m. stojí horská chata Erika, ktorá je druhou najvyššie postavenou chatou v Košickom kraji. Pri vrcholovej stanici lyžiarskych vlekov sa nachádza čajovňa Katka.

Na vrchole hole sídli meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok. Nachádzal sa tu dualpolarizačný rádiolokátor umožňujúci určovať hranicu a intenzitu zrážok. Radar je súčasťou povodňového predpovedného a varovného systému.