Šimonka (1 092 m n.m.) je najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa v severovýchodnej časti pohoria. Na jeho lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu.

Nechýba tu drevený vrcholový kríž a osadený turistický smerovník, na ktorom je umiestnená schránka s vrcholovou knihou. V južnej časti vrchu, v časti, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Cieľom rezervácie je zachovať a chrániť andezitový vrchol s balvanovými sutinami a pralesovitou bučinou, resp. jaseňovou javorinou.

Šarišský hrad (570 m n.m.) bol stredovekým mocenským centrom Šariša. Jeho zrúcaniny sa rozkladajú na kužeľovitom andezitovom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite, v neskorej dobe kamennej a v mladšej dobe bronzovej (13.–11. stor. pred Kristom). Výstavba kamenného hradu začala v 13. storočí. Bol postavený na ochranu dôležitej obchodnej cesty známej ako Toryská cesta. Počas stáročí hrad menil majiteľov. Do roku 1660, keď ho náhle rozmetala explózia pušného prachu v prachárni. Výbuch značne poškodil hrad. Neskôr ho preto používali iba na ubytovanie vojska. V roku 1687 hrad vyhorel a viac nebol obnovený.

Hrad bol jedným z najväčších hradov na Slovensku. Jeho mohutnosť dokladujú rozľahlé ruiny a dobové zobrazenia. V dnešnej dobe je vyhľadávaným miestom prechádzok obyvateľov Prešova a okolia. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt. Centrálna veža umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie, a to od Vysokých Tatier, cez Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy. Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov - Kapušianskeho a Kamenického.

Ľutina (429 m n.m.) leží v Šarišskej vrchovine, na južnom svahu Čergovského pohoria. Od roku 1851 je obec Ľutina známa pre väčšinu ľudí Slovenska. Boli to zjavenia, ktoré spôsobili, že sa Ľutina stala najväčším Mariánskym pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.

Odpusty v sa tu konajú v auguste pri príležitosti sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky. Odpustový chrám má titul baziliky minor, ako jeden z dvoch gréckokatolíckych chrámov na Slovensku. V Bazilike sú uložené relikvie sv. Jána Pavla II., svätej sestry Faustíny i ďalších. V priľahlom areáli sa nachádza Kaplnka sv. Mikuláša a Kaplnka mučeníkov. Asi 800 metrov od baziliky sa nachádza Ľutinská hora. Je miestom zjavenia sv. Mikuláša a návštevníkom ponúka skutočne bohatú scenériu. Nachádzajú sa tu štyri kaplnky a prameň s vodou, ktorá má liečivé účinky.

Hanigovský hrad (770 m n.m.) bol postavený na úpätí pohoria Čergov, neďaleko obcí Hanigovce a Ľutina. Hrad, ktorý sa v minulosti nazýval i Novým, dal postavil šľachtic Mikča niekedy v 14. storočí na mieste starého slovanského hradiska. Pôvodne šlo o drevenú strážnu pevnosť, ktorú však Mikča alebo jeho syn Lorand prebudoval na kamennú. Keď v 16. storočí pevnosť vyhorela, viac ju neobnovili a kedysi mocný hrad sa postupne začal meniť na ruiny.

Niektoré objekty sú v súčasnosti v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá. Hrad sa zachoval vo svojej stredovekej podobe. Zrekonštruovaná je brána, zakonzervoval sa obranný múr a časť paláca.

Minčol (1 157 m n.n.) je najvyšší vrch pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria. Má hôľnatý charakter s typicky karpatskou horskou kvetenou, zasahujúcou aj do lesných spoločenstiev. Botanickú výnimočnosť jeho horských lúk potvrdzuje pozorovanie 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do Červeného zoznamu ohrozených rastlín SR. V roku 1986 bolo územie Minčola vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu pod názvom Čergovský Minčol.

Z vrchola je krásny výhľad smerom na Tatry, Pieniny, Malý Minčol, Murianik, Dlhú, Krynickú Javorinu. Severovýchodne pekne vidno vedľajší čergovský hrebeň s Pálenicou, Rohaľankou a Jaseňovom. Kvôli výhľadom na východ a juh, ktoré sú z Minčola obmedzené, sa oplatí odbehnúť na neďaleký predvrchol Minčola.

Kamenický hrad (725 m n.m.) je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica, ležiacou na vápencovom brale v pohorí Čergov. Hrad bol od 13. storočia a ešte asi pred 450 bol centrom diania spoločenských a historických udalostí hornošarišského regiónu v tejto oblasti.

V 16. storočí sa vtedajšia majiteľka pripojila k sprisahaniu proti Ferdinantovi Habsburgskému, a preto bol hrad dobitý a zničený. Odvtedy chátral. Jeho skazu zavŕšila rodina Tahy, ktorá použila materiál z múrov hradu na postavenie liehovaru v Lúčke. Nad povrchom sa veľa nezachovalo. Avšak čo sa pred zrakom skrýva, nachádza sa pod zemou a sutinou. Hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné areály na Slovensku.

Čergov (1 049 m n.m.) je vrchol rozprestierajúci sa na hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Je vzdialený cca 14 kilometrov vzdušnou čiarou od Bardejova. Z vrcholu je dobrý výhľad na Stráže, Kapušiansky hrad, Prešov, Lysú a jej bočný hrebeň a Veľkú Javorinu.

Bardejov (323 m n.n.) je druhým slovenským mestom zaradeným do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je to jedno z najstarších slovenských miest. Jeho rozvoj urýchlili početné kráľovské výsady a najmä rozhodnutie Ľudovíta I. z roku 1376, na základe ktorého Bardejov povýšili na slobodné kráľovské mesto. O Bardejove sa hovorí, že je najgotickejším mestom na Slovensku. Jeho centrum tvorí ucelený súbor historických budov, ktorý ohraničuje súvislý pás mestského opevnenia. Ústrednou plochou historického jadra je obdĺžnikové námestie obstavané radom starobylých meštianskych domov s typickými štítovými priečeliami s podlomenicami.
Uprostred námestia stojí budova bývalej radnice zo 16. storočia. V hodnotných interiéroch radnice sú vystavené najcennejšie exponáty vlastivedného múzea. Ďalšiu expozíciu tohto múzea umiestnili do pôvodne gotického meštianskeho domu Gantzughof s renesančnou arkádou, ktorý stojí v juhozápadnom rohu námestia.

Najvýznamnejšou pamiatkou námestia je rímskokatolícky farský Kostol sv. Egídia stojaci v jeho severnej časti. Začali ho stavať začiatkom 15. storočia a postupne dostal podobu veľkolepej gotickej baziliky s tromi loďami. V interiéri zaujme súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov z 15. storočia, z ktorých niektoré plastiky sa považujú za vrcholné európske rezbárske práce. Jedinečný pohľad na Bardejov z vtáčej perspektívy poskytuje ochodza mohutnej novogotickej kostolnej veže. Ozdobou mesta je aj františkánsky kláštor s kostolom. Kláštor stojí blízko hradieb mestského opevnenia, ktoré sú najzachovanejším stredovekým obranným systémom na Slovensku. Okrem kamenných hradieb sa zachovali 3 brány a 10 bášt.

Kapušiansky hrad sa vypína vysoko na kopci, takže jeho dominantu je jasne vidno už pri výjazde z Prešova smerom na Vranov nad Topľou. Aj dnes je pomerne zachovalou zrúcaninou. Postavili ho v rokoch 1410-1420 na mieste zničeného kráľovského hradu z 13. storočia. Hrad mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Je veľmi dobre strategicky riešený.

Kvôli nebezpečenstvu Tureckých vpádov bol hrad v druhej polovici 16. storočia opevnený, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnili vojská Františka Rákócziho II., ktoré hrad v roku 1709 podpálili. V roku 1712 ho provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali. Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní, portálov.