Podujatie
PopisTrasa:Vyšná Revúca - Hajabačka - Suchá dolina - Rybovské sedlo - Krížna - Ostredok - Koniarky - Chyžky - Ploská - sedlo Ploskej - Vyšná Revúca. Náročnosť:veľmi náročné, dĺžka trasy: 23,4 km, prevýšenie: 1 287 m, čas pochodu: 7:40 hod. Zodpovedný vedúci:Ján Mikula, cvičiteľ pešej turistiky a inštruktor vysokohorskej turistiky Tel.: 0918 598 785, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. Cieľová oblasť
PopisLiptovské Revúce (670 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa na začiatku Revúckej doliny, tvoriacej hranicu medzi Veľkou - Hôľnou Fatrou a predhorím Nízkych Tatier - hôľnatým Zvolenom, v juhozápadnom cípe Liptova. Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233. Počas 2. svetovej vojny sa obyvatešstvo aktívne zapojilo do Slovenského národného povstania, kedy sa obec stala dôležitou zásobovacou trasou povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do jej oslobodenia Červenou armádou 4. apríla 1945. V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Na severovýchodných svahoch je pokrytý súvislými porastami kosodreviny. Úbočie vrcholu tvorí typický a silno lavinózny terén. Krížna je tiež nazývaná matkou lavín, keďže sa z nej uvoľnili tie najväčšie lavíny, ktoré sa v pohorí evidujú. V roku 1924 sa uvoľnila mohutná lavína, ktorá bola jednou z najväčších lavín evidovaných na Slovensku, ktorá mala tragické následky. Lavina dosiahla dĺžku 4 kilometre, prekonala výškový rozdiel 750 metrov a čelo lavíny dosahovalo mocnosť až 35 metrov. Sneh z lavíny sa roztopil až po troch rokoch. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Na vrchole už nie je stála obsluha, zariadenie je riadené diaľkovo. Umiestnené je tu navigačné zariadenie Leteckej základne Sliač na riadenie letovej prevádzky a spojenia zem - vzduch a zem - zem. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na nej stretávajú tri červené turistické značky. V roku 2015 potvrdili merania, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“). Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červená turistická značka červenou turistickou značkou. EventList powered by schlu.net |