Ľubietovská Bukovina (1 194 m n.m.) sa nachádza v CHKO Poľana, nad obcou Strelníky. Tento oblý vrchol je súčasťou hrebeňa mohutnej Poľany. Vrchol je lúčnatý, na svahoch sú lesíky a lúky s ojedinelými stromami. Z vrcholu sú pekné výhľady na Nízke Tatry a Poľanu.

Ľubietovský Vepor (1 277 m n. m.) je zalesnený vrchol v severnej časti pohoria Poľana. Vďaka zachovalej prírode tvorí hrebeň medzi Veprom a Hrbom (1 255 m) národnú prírodnú rezerváciu Ľubietovský Vepor s 5. stupňom ochrany. Tvoria ju zmiešané 100-150 ročné porasty s výrazným zastúpením buka a jedle, miestami so smrekom, jarabinou a javorom. Pozostáva z pôvodných vrcholových drevinných spoločenstiev buka a jedľe tzv. jedľové bučiny s pôvodnou vzácnou flórou a faunou. Územie je málo narušené ľudskou činnosťou, miestami je pralesovitého charakteru.

Hrb (1 255 m n.m.) je zalesnený vrch v severnej časti pohoria Poľana. Leží severne od vrchu Vepor, s ktorým tvorí národnú prírodnú rezerváciu Ľubietovský Vepor. Vrchol je geografickým stredom Slovenska. Stredová poloha Hrbu je vypočítaná pomocou geometrických priesečníkov.

Vrchol Hrbu tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Poskytuje výhľad na všetky svetové strany s výnimkou juhu, na bezprostredné malebné okolie lúk, hlbokých lesov a horských dediniek Poľany a Veporských vrchov, ale taktiež aj na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier. Za dobrej viditeľnosti možno zazrieť až Kráľovu hoľu a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy.

Chata pod Hrbom (1 068 m n.m.) stojí na pomedzí Veporských vrchov a Poľany pod masívom Ľubietovského Vepra. Široké sedlo pod Hrbom je významnou križovatkou peších, cyklistických a lyžiarskych trás. Prvú chatu na Hrbe slávnostne otvoril Odbor Klubu československých turistov z Ľubietovej v roku 1935. Počas SNP chatu vypálili nemecko-maďarské vojská na konci februára 1945, lebo v nej sídlil štáb partizánskej brigády. Táto pekná a pomerne veľká chata má celoročnú prevádzku.

Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) je druhým najvyšším vrcholom Veporských vrchov. Rozsiahly masív tvorí roztiahlý horský chrbát, orientovaný v smere východ-západ. Vrchol je zalesnený smrekovo-bukovo-jedľovým porastom, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie Klenovský Vepor. Miestami majú charakter pôvodného lesa až pralesa. Vrcholová časť má typický a nezameniteľný tvar. Pripomína chrbát divej svine, teda „vepra“ a odtiaľ pramení názov vrcholu.

Geologicky je tvorený eróziou - odčlenením lávového prúdu andezitov, pravdepodobne pochádzajúcich z vulkanického centra v oblasti Tisovca. Dodnes sa na vrchole zachovali krásne vypreparované skaliská po obvode vrcholovej plošiny.

Vrchol neposkytuje výhľady, za tými je potrebné ísť smerom na východ na skalnú plošinu s drevenou plastikou Jánošíka a kovovou výhľadovou ružicou.

Sedlo Zbojská (725 m n. m.) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veporských vrchov. Oddeľuje podcelky Fabova hoľa na severe a Balocké vrchy na juhu. Sedlom prechádza hranica medzi povodím Hrona a povodím Slanej. Je východiskom turistických chodníkov do NP Muránska planina a Veporských vrchov. V sedle sa nachádza turistické informačné centrum a viaceré turistické zariadenia poskytujúce ubytovacie a stravovacie služby.

Cez sedo premáva unikátna ozubnicová železnica. Ozdobou tejto lokality je zachovalá divoká príroda s bohatým zastúpením chránených druhov rastlín a živočíchov. V minulosti na tunajších salašoch a Čertovej jaskyni prebývali zbojníci, ktorí zbíjali na obchodnej ceste medzi Breznom a Tisovcom. Dodnes sa tu zachovalo tradičné pasenie oviec a výroba ovčích syrov.

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec - Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Premáva na trase Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrovo v Slovenskom rudohorí.

Pred zrušením dopravy v roku 1982 bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.

Prevádzka je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny (spolu 14 km). V roku 2012 bola s podporou Evropskej Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu do miestne čiasti Dobroč (4 km).

Lesnický skanzen Čierny Balog sa nachádza vo Vydrovskej doline približne 1,5 kilometra od Čierneho Balogu. Je to prírodné múzeum, ktoré návštevníkom priblíži hodnoty lesa a význam lesníkovej práce v ňom. Bol vybudovaný štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky.

Skanzenom vedie náučný chodník, ktorý je dlhý asi 4 km. Na 75 zastávkach odkrýva tajomstvá lesa, históriu lesníctva, prácu lesníkov, pestovanie, ochranu a význam lesa. Horáreň s múzeom, prírodný amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie, infocentrum s predajom suvenírov umocnia jedinečný zážitok.

Atraktívny je prístup Čiernohronskou lesnou železnicou, ktorá vedie z Čierneho Balogu priamo na zastávku Vydrovo – Skanzen.