Mošovce (495 m n.m.) patria k najväčším turčianskym obciam.Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva. V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca.

Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom a pridruženou neogotickou kaplnkou-mauzóleom.

Na mieste rodného domu významného slovenského básnika Jána Kollára sa nachádza rekonštrukcia pôvodnej drevenice s malým múzeom. V zadnej časti pozemku nájdeme dochovanú orignálnu sýpku Kollárovcov. Vstup do domu lemuje brána s kollárovým citátom „Slávme slávne slávu Slávov slávnych”.

Drieňok (1.267,6 m.n.m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Vrchol poskytuje kruhový výhľad na Turčianske Teplice a na západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu. Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami.

Rakša (502 m.n.m.) leží na hornom Turci, 4 km severovýchodne od centra Turčianskych Teplíc. Je lokalizovaná v Turčianskej kotline, na podhorí Veľkej Fatry. Prvá zmienka o obci je z roku 1277, kedy sa spomínala ako Roxa. Vznikla zlúčením Rakše s obcou Nedozor (prvá zmienka v roku 1264).

Žil tu Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870), slovenský básnik, filológ a politik, národný buditeľ, evanjelický farár, predseda spolku Tatrín. V jeho rodnom dome bola zriadená stála expozícia. Okrem toho tu pôsobil Ján Ursíny (1896 – 1972), predstaviteľ agrárneho hnutia na Slovensku, spoluzakladateľ ilegálnej SNR, stál pri zrode Demokratickej strany. Podpredseda vlády za Demokratickú stranu, účastník protifašistického odboja.