Trojanovice (500 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa na úpätí Moravsko-sliezskych Beskýd, pod masívom Noříčí hory, Radhošťa a Veľkého Javorníka, v turistickej oblasti Valašsko. Pôvodne to bola pastierskou obcou, ktorú založil v roku 1748 olomoucký biskup a kardinál Ferdinand Julius Troyer. Obec je obľúbenou turistickou lokalitou, ktorá láka svojou malebnou prírodou a športovým využitím. V obci bol vybudovaný chodník Stezka Valaška – chodník medzi korunami stromov na Pustevnách. Ďalšou zaujímavosťou je kaplnka sv. Cyrila a Metoda na Radhošti, množstvo krásnych drevených zvoníc alebo pamätník bratov Strnadlovcov.
Lanovka Ráztoka-Pustevny sa nachádza v oblasti Radhošťskej hornatiny. Prvá skúšobná jazda sa konala v roku 1940. Koncom 70. rokov sa rozhodlo o náhrade novou lanovkou, ktorá bola spustená v roku 1986. Nová trasa má celkové prevýšenie 400 metrov. Na dopravnom lane je po dvadsiatich metroch rozmiestnených 162 sedačiek.
Pustevny na Radhošti je sedlo v Moravsko-sliezskych Beskydách, známe pre turistické stavby určené predovšetkým na prechodné ubytovanie. Autorom stavieb, ktoré sa realizovali v rokoch 1897 – 1899, je Dušan Samo Jurkovič. Pustevny dostali svoje meno podľa miestnych pustovníkov, ktorí ich vyhľadávali pre odľahlosť od civilizácie. Podľa iných legiend sa na Radhošti nachádzalo kultové miesto starých Slovanov, uctievajúcich Radegasta, boha slnka, ohňa a pohostinnosti.
V deviatom storočí sem mali nasmerovaný príchod misionári Cyril a Metod prinášajúci kresťanskú vieru. V súčasnosti sa tu nachádza lyžiarske stredisko a vedie tu sedačková lanovka.
Chodník Valaška medzi korunami stromov Pustevny (1 077 m n.m.)je nadzemný panoramatický chodník, dlhý 610 metrov, pričom lesný úsek po vežu je dlhý 390 metrov a zvyšok tvorí chodník na 22 metrov vysokú kaskádovitú vežu. Súčasťou je sklenená vyhliadková plošina a 150 metrov dlhý zavesený "himalajský" chodník. Chodník bol vybudovaný pri hornej stanici lanovej dráhy na Pustevny. Súčasťou stavby je rozhľadňa vo výške 22 metrov. Najvyššie poschodie veže je vo výške 1 099 m n.m. a za dobrého počasia z nej možné obdivovať vrcholky Beskýd, Jeseníkov či Veľkej Fatry. Chodník ponúka dve unikátne technické riešenia. Zavesený chodník, ktorého konštrukcia sa zatiaľ nikde v Česku nepoužila a sklenená vyhliadka, ktorá má evokovať pocit, že človek stojí vo vzduchu. Na chodníku sa návštevníci dozvedia veľa zaujímavostí o prírode Beskyd, ale aj blízkeho okolia.
Socha pohanského boha Slovanov Radegasta, boha slnka, hojnosti a úrody je realizovaná v umelom kameni, vo veľkosti 320 cm. Váži 1,4 ton. Telo má mužské, tvár má leviu podobu, hlava s prilbou v podobe býčej hlavy s rohami, v pravej ruke drží roh hojnosti a v ľavej ruke sekeru. Socha Radegasta sa tala neodmysliteľnou súčasťou radhošťského masívu.
Radhošť (1 129m n.m.) je vrch v Moravsko-sliezskych Beskydách na konci výrazného Pustevenského chrbta. Svojou výškou je siedmym najvyšším vrchom Moravsko-sliezskych Beskýd a ich najzápadnejšou tisícovkou. Podľa povestí mal na Radhošti od pradávna sídlo pohanský boh Radegast - Boh slnka, vojny a víťazstva. Jeho výzor nepôsobí milo a preto, aby si ho ľudia nepohnevali, prichádzali k nemu s darmi. Koncom jari na Radhošti starí Slovania slávili letný slnovrat. Dnes je na vrchole niekoľko zaujímavých miest: kríž z roku 1805, Kaplnka svätého Cyrila a Metoda z rokov 1896 – 98, súsošie oboch vierozvestcov z roku 1931 či televízny vysielač. Asi 300 m juhovýchodne od vrcholu stojí hotel Radegast.
Valaské múzeum je moravský skanzen nachádzajúci sa v Rožnově pod Radhoštěm. Ide o druhé najstaršie múzeum v prírode v strednej Európe. Drevené mesto je najstaršia časť múzea. Pre verejnosť bolo otvorené v roku 1925. Prenesené tu boli domy z rožnovského námestia. Drevený kostolík sv. Anny je kopiou vyhoreného kostola z Větřkovíc. Okolo kostola sa rozprestiera Valašský Slavín ako čestné pohrebisko. Pochovaný je tu napríklad Emil Zátopek, Jiří Raška, olympijský víťaž v hode diskom Ludvík Daněk.
Valašská dedina je najrozsiahlejšou časťou skanzenu, v ktorej je sústredených viac ako 70 stavieb. Hospodárske stavby, salaš, stáje, kováčska dielňa a veterný mlyn predstavujú typické osídlenie Valašska. Mlynská dolina zhromažďuje funkčné technické stavby (valcha, mlyn, píla, lisovňa oleja). Väčšína exponátov je poháňaná vodou. Je to najmladšia časť múzea, sprístupnená od roku 1982. Táto časť múzea je v jeseni zatvorená.
