PopisŠípska Fatra sa nachádza v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z východu je vymedzená obcou Biely Potok, Ružomberkom, obcou Valaská Dubová a sedlom Brestová. Zo severu obcami Komjatná a Žaškov. Zo západu a severozápadu je oddelená riekou Orava a Váh od Malej Fatry. Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 236,3 m n. m.). Vrch Šíp (1 169,5 m n. m.), ktorý dal meno celému pohoriu, označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší v časti podcelku na pravej strane rieky Váh. Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, ktoré je možné nájsť na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v sedle Na vrch (Žaškovské sedlo) nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem je možné pozorovať drobnejšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich, najmä na úpätí skalných stien, je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním. Vrchol je prístupný po červenou farbou označenom turistickom Chodníku Zdenka Hochmutha, ktorý vedie od železničnej stanice v Ružomberku okrajom Likavky. Turistický chodník nesie meno nestora miestnej turistiky a autora viacerých prvých turistických sprievodcov najmä z regiónu Liptova. Hoci je vrchol pomerne husto zalesnený, skalné bralá a menšie čistiny umožňujú obmedzený výhľad na okolie. Dominujú vrchy severnej časti Veľkej Fatry, hrebeň Oravskej Magury, mohutný masív Veľkého Choča, veľká časť Liptovskej kotliny a takmer celé Nízke Tatry. Pri priaznivých podmienkach je z vhodných lokalít dobre viditeľný hrebeň Malej Fatry, Západných Tatier či Babia hora.
EventList powered by schlu.net |