Liptovské Revúce (670 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa na začiatku Revúckej doliny, tvoriacej hranicu medzi Veľkou - Hôľnou Fatrou a predhorím Nízkych Tatier - hôľnatým Zvolenom, v juhozápadnom cípe Liptova. Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233. Počas 2. svetovej vojny sa obyvateľstvo aktívne zapojilo do Slovenského národného povstania, kedy sa obec stala dôležitou zásobovacou trasou povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do jej oslobodenia Červenou armádou 4. apríla 1945. V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol.
Končitá (1 248 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre, severne od vrchu Zvolen, nad obcou Liptovské Revúce. Nachádza sa na východnom okraji centrálnej časti Veľkej Fatry. Tento hôľnatý vrchol sa nachádza na hrebeni a bol na ňom osadený drevený dvojkríž. Čiastočne porastený vrchol umožňuje čiastočný výhľad na široké okolie. Veľmi dobre je pozorovateľná centrálna časť Veľkej Fatry a celá liptovská vetva hlavného hrebeňa, západná časť Nízkych Tatier s masívom Veľkej Chochule, Dolný Liptov a Veľký Choč.
Zvolen (1 402 m n.m.) je hôľnatý vrchol, nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad Donovalmi. Je najvyšším vrchom v geomorfologickom podcelku Zvolen a spolu s Novou hoľou patrí k turisticky najobľúbenejším cieľom. Z vrcholu vybieha východným smerom rázsocha Novej hole, ktorú od masívu Zvolena oddeľuje nevýrazné horské sedlo. Zo západu vedúci hlavný hrebeň sa tu stáča na sever a pokračuje k vrcholu Malého Zvolena.
Zvolen je charakteristický svojim rozložitým vrcholom, podobným, ako má Stoh v Malej Fatre. Celý vrchol je zatrávnený, len kde-tu náhodne pohodená skala. V južnejšej časti sa nachádza už z diaľky viditeľný drevený kríž.
Korytnica kúpele (850 m.n.m.) sú súčasťou Liptovskej osady. Sú známe kúpeľníctvom, ktorého začiatky siahajú do 16. storočia a atypickou minerálnou vodu, ktorá získala viacero ocenení. Z prameňa Vojtech v kúpeľoch Korytnica vyviera najchladnejšia minerálna voda na Slovensku (5,4°C). Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica, ktorá bola demontovaná. Kúpele v súčasnosti chátrajú a sú zatvorené. Minerálna voda sa dá nabrať z prameňa Štefan, ktorý je ako posledný prístupný pre verejnosť.
Hriadeľské sedlo (1.099 m.n.m.) sa nachádza na hlavnom hrebeni a tvorí hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi, medzi Kozím chrbtom a Prašivou. Sedlo spája Hiadeľskú a Korytnickú dolinu. Neďaleko sedla je horský prameň a bivakovacia búda pre turistov prechádzajúcich hrebeňom Nízkych Tatier.
Kozí chrbát (1.330 m.n.m.) je výrazný hôľnatý vápencový vrchol, ktorý je najvyšším vrcholom Starohorských vrchoch v Nízkych Tatrách. Je dobre rozpoznateľný z diaľky. Z vrcholu je pekný výhľad do okolia, hlavne na Zvolenskú kotlinu, Horehronie i na vrcholy Nízkych Tatier.
Kečka (1.225 m.n.m.) je plochý, trávnatý vrchol na hrebeni Nízkych Tatier. Vrchol sa nachádza v blízkosti Kozieho chrbta a poskytuje pekné kruhové rozhľady na okolité vrcholy Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočských vrchov, Slovenského rudohoria a za priaznivého počasia aj na vrcholy Západných Tatier.
Donovaly (960 m n.m.) je horská obec lokalizovaná severne od Banskej Bystrice, na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Jednotlivé osady obce ležia tak na severných (liptovských), ako aj južných (horehronských) svahoch horského sedla, pričom hranica katastra, a teda i okresu Banská Bystrica, prechádza takmer k osade Korytnica. V južnej časti sedla pramení Starohorský potok, ktorého prítoky odvádzajú vodu do Hrona, severnú časť chotára odvodňujú prítoky Korytnice. Známe sú lyžiarske areály Záhradište a Nová hoľa, bežecké trate a množstvo značených chodníkov do okolitých pohorí. Od roku 1992 sa tu každoročne konajú preteky psích záprahov.
História Donovál siaha do 17. storočia, keď tu začali vznikať osady, zamerané na výrobu dreveného uhlia. Postupne na ich základe bola v 18. storočí založená obec Donovaly, prvá písomná zmienka o ktorej pochádza z roku 1702. Prvý hotel sa na jej území začal stavať v roku 1936, prvý obchod bol postavený dedinčanmi už v roku 1922 (Jednota). Pri potláčaní SNP na Donovaly a Staré Hory ustupovala povstalecká armáda, ktorá tu zanechala väčšinu svojej ťažkej výzbroje. Pre vhodné prírodné podmienky sa Donovaly stali jedným z centier tzv. partizánskej republiky (neďaleko sa nachádza Nemcami vypálená obec Kalište).
Park Snow Donovaly patrí medzi najznámejšie lyžiarske strediská na Slovensku. Celková dĺžka zjazdoviek v stredisku je 11 km. Zjazdovky sú sústredené do dvoch areálov –Záhradište a Nová hoľa, tieto prepájajú tri krátke vleky. Záhradište je vhodné pre začiatočníkov a mierne pokročilých lyžiarov. Premáva tu 4-sedačková lanovka (dĺžka 646 m, prevýšenie 117 m) a 12 lyžiarskych vlekov. Nová hoľa spolu s Patočinami ponúka červeno-čierne zjazdovky pre stredne pokročilých a pokročilých lyžiarov. Prepravu zabezpečuje expresná kombinovaná 6-sedačka s 8-miestnymi kabínkami (dĺžka 1325 m, prevýšenie 444 m) a jeden lyžiarsky vlek. Ponuku dopĺňa vlek Mišúty s modrou zjazdovkou v blízkosti parkoviska. Na Donovaloch si na svoje určite prídu tiež vyznávači bežeckého lyžovania. K dispozícii sú 2 bežecké okruhy v okolí Polianky a Močiarov a trasa z Donovál na Šachtičku. Celková dĺžka pravidelne upravovaných bežeckých trás je 18,4 km. Sú pripravované vždy pred víkendom pre korčuliarsky štýl.