Leštiny (586 m n.m.) je malá obec nachádzajúca sa na Dolnej Orave v Oravskej vrchovine. Z hľadiska početnosti a hodnoty pamiatkového fondu sa dá porovnávať s podstatne väčšími sídlami. Nachádza sa tu viacero objektov zapísaných v zozname národných kultúrnych pamiatok, ale aj ďalších stavebných diel, ktoré sú dokladom slohovej, či neslohovej ľudovej architektúry, stavby hospodárskeho účelu, ako aj objekty s kultúrno-spoločenským významom. V obci sa dodnes zachovala väčšina šľachtických kúrií, rozmermi menších, ale architektonicky vyzretých stavieb, v ktorých sa odohrávali významné historické udalosti a pestovala sa dnes už málo známa šľachtická kultúra. Nesporné kvality vykazuje ľudová architektúra, stiesnený svet izbičiek, kuchyniek a pitvorov prostých roľníckych domov a ich hospodárskych dvorov.

V obci sa nachádza evanjelický artikulárny kostol, ktorý je od roku 2008 súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Ide o halovú zrubovú stavbu s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 1722-1725. Pôvodne bol určený pre obec Vyšný Kubín, ale miestni rímskokatolícki veriaci proti tomu protestovali, tak bolo rozhodnuté o stavbe v Leštinách. Predpokladá sa, že jeho staviteľmi boli tí istí tesárski majstri ako v prípade artikulárneho kostola v Istebnom. Nachádza sa v svahovitom teréne, ktorý je vyrovnaný kamennou podmurovkou, kde sú umiestnené krypty. Pôdorys kostola je v náznaku grécky kríž. Strecha je valbová, pokrytá šindľom. Vstup vedie cez kryté schodisko a vysunutú arkádu. Kostol bol upravovaný v rokoch 1777, 1853, 1869. V areáli kostola sa ďalej nachádza objekt zrubovej márnice a zvonica z roku 1777. Interiér kostola je obložený doskami s barokovou maľbou. Oltár je ranobarokový z konca 17. storočia. Centrálny obraz Zoslania sv. Ducha bol žiaľ v roku 1994 odcudzený.

Ostrá skala (814 m n.m.) a Tupá skala (810 m n.m.) sú dva mohutné skalné masívy bradlového pásma vypínajúce sa v Oravskej vrchovine nad obcami Leštiny a Vyšný Kubín. Obidva skalné útvary stoja samostatne vedľa seba a sú oddelené hlbokým trávnatým sedlom. Územie je dôležitou botanickou a archeologickou lokalitou, preto ho 1973 vyhlásili na ploche 22,3 ha za chránený prírodný výtvor rovnakého mena. Chránia sa výrazné skalnaté útvary s 50 metrov strmými rozorvanými skalnými stenami s niekoľkými menšími jaskyňami (napr. Jaskyňa v Ostrej skale) a s archeologickými nálezmi. Na Tupej skale sú pozostatky hradiska s osadou a žiarovým pohrebiskom z doby halštatskej, žiarové popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej. Na Ostrej skale sa našli pozostatky sídliska púchovskej kultúry so zvyškami opevnenia (valy).  Rastie tu vápennomilná kvetena s mnohými chránenými druhmi (poniklec, ľalia zlatohlavá, konvalinka).

Na Tupej skale bol osadený vysielač a v blízkosti bol vybudovaný Pamätník slovenského kríža ekumenickej jednoty. Z Tupej skaly malebný panoramatický výhľad temer na celú dolnú Oravu s hrebeňmi Malej Fatry, Oravskej Magury, Roháčov, Chočských vrchov.

Vyšný Kubín (514 m n.m.) sa nachádza na úpätí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Obec sa spomína v roku 1325 ako Superior Kolbin, v roku 1920 ako Horný Kubín. V roku 1355 kráľ Ľudovít I. pridelil vyšnokubínskym zemanom túto obec a zároveň ju oddelil od Oravského panstva. Od tej doby sa Vyšný Kubín spomína ako zemianska dedina.

Dominantou obce je Dolný a Horný kaštieľ. Ide o obdĺžnikové pôvodne renesančné stavby zo 17. resp. 18. storočia. Dolný kaštieľ je charakteristický nárožnými vežami ukončenými šindľovými cibuľami. V interiéri sa nachádzajú štukové klenby a kozuby zo 17. storočia. V Hornom kaštieli sa nachádza schodisko s dekoratívnym liatinový zábradlím. Kaštieľ je súčasťou rozsiahleho parku. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. Pre obec je typický aj súbor ľudových domov. Ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou. Najčastejšie pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia. Pamiatkovo sú chránené domy číslo 86 a 93.

Obec je rodiskom Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý bol významným slovenským básnikom, dramatikom, spisovateľom, prekladateľom, právnikom, členom Revolučného Národného zhromaždenia ČSR (1918) a čestným predsedom Matice slovenskej (1919). Hviezdoslav je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry. Na jeho počesť je pomenovaná planétka (3980) Hviezdoslav. V obci sa nachádza pamätná tabuľa venovaná spisovateľke Margite Figuli, ktorá je umiestnená na objekte, v ktorom prežila svoju mladosť. Dom je situovaný  v strednej časti obce. M. Figuli sa narodila v tom istom dome, v ktorom sa narodil aj P.O.Hviezdoslav.