Pezinská Baba (527 m n. m.) je horské sedlo a zároveň horský priechod v hlavnom hrebeni Malých Karpát, v podcelku Pezinské Karpaty. Sedlom prechádza červená turistická trasa Štefánikova magistrála, ktorá je súčasť medzinárodnej európskej trasy E8 vedúca po hrebeni pohoria zo severu na vrch Devín. V sedle sa križuje s modrou turistickou trasou z Perneka do Pezinku. Areál je strediskom zimnej aj letnej turistiky. V lete ponúka nástup na turistické prechody po hrebeňoch Malých Karpát.

Čmeľok (709 m n.m.) patrí k najvyšším vrchom Malých Karpát. Vypína sa nad obcou Pernek a  horským priechodom Pezinská Baba. Na vrchole sa nachádza starý vojenský vysielač, o kúsok nižšie radar. Z vrcholových partií sa naskytuje obmedzený výhľad. Vrchol je prístupný viacerými turistickými chodníkmi. Najjednoduchšie sa naň možno dostať z Pezinskej Baby. Túra nie je veľmi náročná, záverečné strmé stúpanie dá zabrať.

Skalnatá (704 m n.m.) sa nachádza na hlavnom hrebeni Malých Karpát. Charakterizuje ju výrazné stúpanie na jej východnom svahu, ale aj krásne, kruhové výhľady do okolia aj osamelý strom kúsok pod vrcholom. Je obľúbeným miestom fotografov a umelcov, lebo poskytuje krásne prostredie a panoramatický výhľad na Malé Karpaty.

Čermáková lúka (590 m n.m.) je obľúbené táborisko v Malých Karpatoch a významná križovatka turistických ciest. Nachádza sa na rázcestí značiek zelenej z Kuchyne smerujúcej na Veľkú Homoľu, žltej zo Zochovej chaty a hrebeňovej červenej značky. Ide o veľmi príjemnú lúku s celoročne tečúcim prameňom pitnej vody s názvom Modranská baba. Zaujímavosťou je, že miesto dostalo názov podľa horára a jeho rodine, ktorých tu v 19. storočí pochovali. Modrania nazývajú toto miesto „Starý cintorín“. Je to kvôli tomu, že tu bol v minulosti cintorín pôvodných obyvateľov oblasti Piesok.

Veľká homoľa (709 m.n.m.) nazývaná tiež ako modranský Kúgel. Leží v južnej časti Malých Karpát, severozápadne od mesta Modra, nad ešte pokojnejším, pitoreskným vinárskym krajom Vrchol sa vyčnieva ponad okolité kopce. Je situovaný na juhovýchodnom okraji pohoria.

Mestečká Modra a Pezinok postavili v roku 2018 na vrchole Veľkej homole novú rozhľadňu, veľmi podobnú tej predošlej. Vzrástla jej bezpečnosť, drevené piliere predošlej rozhľadne totiž už mali nevyhovujúci stav a preto došlo k jej zbúraniu. Dostala meno po niekdajšom lesnom správcovi Alexandrovi Filípkovi. Staral sa nielen o modranské lesy, ale pričinil sa o rozvoj turizmu, cestovného ruchu, Harmónie ako letoviska či vznik prvého  turistického spolku v niekdajšom Uhorsku.

Rozhľadňa dosahuje výšku 20,4 m, má 6 poschodí a na jej vrchol sa dostanete po zdolaní 120 schodov. Odmenou Vám budú výhľady nielen na okolité Malé Karpaty, ale tiež na Podunajskú nížinu, Biele Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Pohronský Inovec, Východné Alpy v Rakúsku, Pavlovské vrchy a Chřiby na Morave.

Štúrova lavička (285 m.n.m.) je symbolická kamenná lavička a pamätné miesto častého oddychu najvýznamnejšieho politika prvej polovice 19. storočia Ľudovíta Štúra počas jeho pôsobenia v Modre. Vybudovaná bola v roku 1956, pri príležitosti stého výročia úmrtia Ľudovíta Štúra. Modrania a kultúrni vlastenci z viacerých miest Slovenska sa rozhodli toto miesto označiť. Tak pri chodníku vznikla desaťročia široko-ďaleko známa Štúrova lavička a čoskoro bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Lavička bola postavená z bieleho travertínu. Jej operadlová časť sa skladala z troch kamenných blokov. Do prostredného a troška väčšieho bolo vytesané len Štúrovo meno. Chodník vedúci k lavičke dostal názov Štúrov chodník.

Modra (175 m n.m.) sa nachádza na východnom úpätí Malých Karpát a okraji Podunajskej nížiny, v povodí Stoličného potoka. Bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti. Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.

Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť. Na Baštovej ulici pri opevnení sa nachádza zvláštna obrovská guľa. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa je možné obdivovať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. V meste sa nachádzajú starobylé slnečné hodiny. Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice. Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. 1330 je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.