Podbanské (940 m n.m.) je najzápadnejšia tatranská turistická osada na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Historické začiatky osady súvisia od 15. storočia s krivánskym baníctvom. Od 17. storočia sa v okolí pásli pribylinské stáda. V pastierskych kolibách nachádzali nocľah aj prví turisti. Roku 1871 vyrástla horáreň Nadbanské, krátko po nej píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry pre tanínovú továreň v Liptovskom Hrádku.
Podbanské s okolím bolo v čase Slovenského národného povstania významným strediskom partizánskej aktivity oddielu Vysoké Tatry. Priebeh bojov znázorňuje kovová plastická mapa na ústrednom autoparkovisku.
Kamenistá dolina je asi 7 kilometrov dlhá dolina v Západných Tatrách. S hukotom ňou preteká Kamenistý potok, ktorý vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenisté polia. Prechádza cez ňu modro značkovaný chodník z Podbanského až do Pyšného sedla, ktoré leží na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Rozkladá sa tu i veľká planina bez veľkých stromov, ktoré zmizli počas mohutného požiara v roku 1904. Rozšírená je tu jarabina, v strednej časti doliny rastú husté porasty kosodreviny. Dolina je preslávená častým výskytom medveďa.
Pyšné sedlo (1 791 m n. m.) je najvýchodnejším hrebeňovým trávnatým sedlom Západných Tatier dostupným po červenej turistickej hrebeňovej značke, ktoré je treťou najnižšou zníženinou tatranskej horskej bariéry. Je veľmi rozľahlé a vzhľadom na svoju relatívne nízku nadmorskú výšku je porastené nielen trávou, ale aj kosodrevinou. Rovnako ako Bystré sedlo je uzáverom poľskej Pysznianskej doliny, ktorá je vo svojom konci veľmi široká. Na slovenskej strane ukončuje Kamenistú dolinu. Tvorí hraničný bod medzi Poľskom a Slovenskom a v minulosti bolo obľúbenou bránou pašerákov. Ústredným hrebeňom okrem štátnej hranice prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltickým morom.
Pod sedlom sa nenachádzajú žiadne plesá, ale počas hojných dažďov sa na našej strane nejaké vytvoria. V sedle končí červená turistická značka aj modrá turistická značka vedúca z Podbanského. Zo sedla tiež vedie aj neznačkovaný vyšliapaný chodník na vrch Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.).
Bystrá (2 248,4 m n. m.) je najvyšším vrchom Západných Tatier. Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria. Vypína sa nad troma dolinami: Račková dolina, ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a Kamenistá dolina smerujúca na juhovýchod. Vrch je hôľnato-skalnatého charakteru.
Z mohutného žulového vrcholu Bystrej je prekrásny kruhový výhľad. Veľkolepo pôsobia pohľady do Račkovej, Bystrej a Kamenistej doliny a na poľskej strane do Kościeliskej a Chochołowskej doliny. Od juhozápadu po juhovýchod je pekný výhľad cez Liptovskú kotlinu na dolinu Váhu a hrebene a vrcholy Nízkych Tatier - od Salatína po Kráľovu hoľu. Od východu po severovýchod vidieť za Veľkou Kamenistou hrebeň Červených vrchov.
Za Veľkou Kamenistou sa juhovýchodným smerom vypínajú Vysoké Tatry. Z množstva štítov možno ľahko rozpoznať predovšetkým Kriváň. Priamo na západ nad Račkovou dolinou sa dvíha Jakubina, od ktorej na severozápade vidieť Hrubý vrch. Za Jakubinou možno na západe obdivovať Roháče. Severne od nich a od Volovca za Osobitou je výhľad na vodnú nádrž Orava. Za ňou za dobrej viditeľnosti vidieť masívy Pilska a Babej hory.
Račková dolina je turisticky pomerne významná dolina v liptovskej časti Západných Tatier. Je dlhá viac ako 5 kilometrov. Jej začiatok leží v nadmorskej výške 960 m n. m., kde zároveň s ňou začína aj susedná Jamnícka dolina. Tieto dve doliny rozdeľuje hrebeň Otrhance, s najvyšším vrchom Jakubina. V strednej časti doliny ústi do nej jej bočná odnož Gáborova dolina, ktorou vedie zelená turistická značka č. 5617. Celou dolinou preteká potok Račková.
Dolná časť doliny je porastená smrekovým lesom, to kvôli svojej nízkej nadmorskej výške: 960 až 1 440 m n. m. Horná časť doliny sa tiež nazýva Račkov zadok. Táto časť doliny je podstatne kratšia ako dolná, ale je strmšia. V závere doliny v kotli pod sedlom sa nachádzajú Račkove plesá (1 697,1 m n. m.), ktorých počet závisí od množstve vody v pohorí. Túto časť doliny ohraničujú masívy Klina a Jakubinej. Vo výške 1 570 m n. m. sa tiež na Račkovom potoku nachádza menší vodopád.
