Lačnovský kaňon sa nachádza v pohorí Branisko. Ide o jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Používa sa rôzne pomenovanie, ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niektorí ju však nazývajú i Malým Slovenským rajom.
Táto divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií, nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary. Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela. Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey. Nápadné sú aj skalná útvary: Mojžišov stĺp (vysoký asi 60 metrov), skalná brána Vrátnica.
Lačnovský kaňon je prístupný náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obec Lipovce a osada Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky; viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami.
Lačnov (765 m n.m.) je obec, ktorá leží na styku Šarišskej vrchoviny s Braniskom, asi 27 km západne od Prešova. Prevýšenie chotára je značné – od 562 do 1081 m n.m. Územie obce Lačnov uzatvára bočnú dolinu prítoku Veľkej Svinky s obcami Fričovce – Šindliar – Lipovce – Lačnov so zaujímavými kultúrnymi a prírodnými danosťami, ako sú stredoveký kostol sv. Michala v Šindliari, prameniskami minerálnych vôd v Lipovciach (…Salvator) a Šindliari (…Sultánka), národnou prírodnou rezerváciou Kamenná baba, prekrásnym údolím Kopytovského potoka, jaskyňou Zlá diera a pod. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1389.
Branisko je samostatný geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na východnom Slovensku. Svoj názov má odvodený od slova „brániť sa", ktorý pochádza z obdobia začleňovania Spiša do Uhorska na začiatku 12. storočia. Branisko je jediným slovenským, dôsledne severojužným pohorím s dĺžkou 20 km a šírkou od 3 do 7 km.
Jeho najvyšším bodom je vrch Smrekovica s výškou 1200 m n. m. Vo výške 751 m n.m. sa nachádza Priesmyk Branisko, kde v roku 1849 prebehol bojový konflikt slovenských dobrovoľníkov a maďarských honvédov. Oblasť je využívaná ako rekreačná oblasť s hustou sieťou turistických trás a s osadou Branisko. Priesmyk je prístupný po viacerých turistických trasách z obcí Šindliar, Harakovce, Vojkovce, Vyšný Slavkov a Lipovce. V blízkosti priesmyku sa nachádzajú dve jaskyne, z toho jedna nesie názov Diablova výverová diera.
Smrekovica (1 200 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Branisko. Dominuje severnej časti rovnomennému podcelku, ktorý od nižšej južnej časti oddeľuje priesmyk Branisko. Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, nad obcami Vyšný Slavkov a Poľanovce. Vrchol ponúka obmedzené výhľady na Spiš, Šariš, Levočské vrchy a počas dobrej viditeľnosti i Tatry, Kojšovskú hoľu, vpravo v hornádskej kotline sa rozprestiera Spišský hrad a priľahlý Dreveník. V pozadí sa čnejú Hnilecké vrchy, Slovenský raj a dominuje Kráľová hoľa. Na vrchole Smrekovica je altánok, ktorý slúži na bohoslužby, ktoré sa tu organizujú v prvej polovici septembra.
Jaskyňa Zlá diera je jedinou známou a od roku 1999 sprístupnenou jaskyňou na území Prešovského okresu. Nachádza sa pri obci Lipovce, v miestnom dialekte je nazývaná aj Jaskyňa ZLA DŽURA. Jaskyňa je výnimočná práve veľmi citlivým spôsobom sprístupnenia, pri ktorom návštevník s prilbou na hlave prechádza so sprievodcom tajuplné podzemie. Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo.
Základná trasa trvá približne 40 minút. Je fyzicky nenáročná, vhodná aj pre malé deti (najmladší účastník mal 6 týždňov, najstarší 84 rokov). Nutná je pevná obuv a teplejší odev. V jaskyni je 7 stupňov. V Jaskyni zimuje okolo 250 netopierov patriacich do 12 druhov. Najčastejší je podkovár malý a netopier veľký.
