Šerák (1 351m n.m.) nazývaný po nemecky Hochshar je jeden z najvyšších vrcholov Keprnickej hornatiny. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Hrubého Jeseníka. V jeho okolí bola vyhlásená prírodná rezervácie. Predmetnom ochrany je horský smrekový prales v priestore medzi Šerákom a Keprníkom. Rezervácia bola zriadená už na začiatku 20. storočia. V súčasnosti je predmetnom ochrany aj vzácna kvetena a vegetácia v okolí Keprníka, pričom nachádzajú sa tu dôkazy štvrto-horského zaľadnenia.  Klimatické podmienky sú na vrchole extrémne, priemerná ročná teplota je 2,2°C a snehová pokrývka sa tu udržiava 180 dní v roku. Z vrcholu Šerák je výhľad na okolitú krajinu Jeseníkov, Rychlebské hory, oblasť Starého města a Králický Sněžník.

Jiřího chata na Šeráku (1 324 m n.m.) po nemecky nazývaná Georgschutzhaus, je stará kamenná turistická chata nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni Hrubého Jeseníka. Vybudovaná bola nemeckým turistickým spolkom už v roku 1888 v rovnakom roku, ako bola spustená železnica cez Ramzovské sedlo. V roku 1893 chata vyhorela, pričom o rok neskôr bola slávnostne otvorená nová väčšia chata na základoch pôvodnej chaty. Za pohostenie sa vtedy vyberali 2 zlatky, pričom návštevníci museli pešo vystúpiť k chate. V roku 1926 bola chata rozšírená a pristavená bola vyhliadková miestnosť. Naposledy bola chata zrekonštruovaná v roku 1987. Dnes ponúka reštauračné aj ubytovacie služby.

Keprník (1 423 m n.m.) po nemecky Glaserberg je štvrtým najvyšším vrchom Hrubého Jeseníka a najvyšší v geomorfologickom podcelku Keprnická hornatina. Vrchol tvorí hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Je súčasťou CHKO Jeseníky a NPR Šerák - Keprník. Predmetom ochrany je prirodzené alpínske bezlesie, skalné a pôdne tvary – pozostatky doby ľadovej. Pod vrcholom sa nachádzajú vlajkové smreky a dve rašeliniská. Z dôvodu ochrany územia je zákaz opúšťať označené turistické chodníky. Keďže vrchol je nezalesnený a tvoria ho horské lúky, ponúka kruhové rozhľady na celé Jeseníky a na neďaleký Králický Sněžník, za dobrej viditeľnosti na Krkonoše a Beskydy, výnimočne na Malú Fatru, Vysoké Tatry a Ještěd. Na vrcholovej skale stojí žulová rozhľadová ružica.

Červená hora (1 337 m n.m.) je vrchol v keprnickej časti Hrubého Jeseníka. Na vrchole je malá hoľa a skalné výstupy s bohatou kvetenou. Vrchol leží tesne nad hranicou lesa a preto poskytuje kruhový výhľad na hrebene Jeseníkov a okolia mesta Jeseník. V severozápadnej časti vrcholu sa nachádza izolovaná skala „Kamenné okno“ s nepravou skalnou branou. Východná časť vrcholu padá do tzv. Snežnej kotliny, ktorá predstavuje niekdajší kar firnového ľadovca a dodnes sa v nej udržiava sneh do neskorej jari, od čoho je odvedený názov. Pod vrcholom je prameň Vřesová studánka. Už dávnejšie tu stála kaplnka Panny Márie, ktorej história siaha do 15. storočia, kedy po umytí očí získal späť svoj zrak slepý lesník. Na prejav vďaky tu umiestnil svätý obrázok. Dnes tu stojí kamenná kaplnka priamo nad prameňom, ktorý je podľa legendy liečivý. Do roku 1988 tu stála aj turistická chata, dodnes sa zachovali iba jej základy.

Červenohorské sedlo (1 013 m n.m.) je horské sedlo v Hrubom Jeseníku, na hranici Moravy a Sliezska. Sedlo sa nachádza v centrálnej časti pohoria, na ceste spájajúcej mestá Šumperk a Jeseník a je dôležitým východiskom turistických trás v oblasti Hrubého Jeseníka. Oddeľuje podcelky Pradědská hornatina a Keprnická hornatina. Už v polovici 19. storočia stál v sedle hostinec. Pôvodný hostinec slúžil na odpočinok nielen poštárom a furmanom prepravujúcim drevené uhlie do sobotínskych železiarní, ale aj turistom. Po vybudovaní železnice sa hostinec začal viac využívať turistami. V roku 1935 bola v sedle Klubom českých turistov vybudovaná turistická chata, ktorá slúži dodnes. Dnes sa tu nachádza komplex horských hotelov a chát s možnosťou využitia reštauračných služieb.
V sedle bol vybudovaný pamätník obetiach hôr. Ide o drevenú kaplnku, v ktorej sú umiestnené kamenné epitafy s menami tých, ktorý tragicky zahynuli v Jeseníkoch. Pamätník sa nachádza v opustenom lome pri trase smerom od Vřesovej studánky. Sedlo je dôležitým miestom pre migráciu vtákov. Tvorí jediné nižšie položené mieste na 30 km hrebeni Hrubého Jeseníka a vtáky ho využívajú na prelet. Od roku 2010 tu prebieha pravidelné krúžkovanie počas jesenného ťahu, s cieľom zaznamenať druhové zloženie a časovanie ťahov jednotlivých vtákov.

Karlova Studánka (805 m n.m.) je známa starobylými kúpeľmi na liečenie chorôb dýchacieho a pohybového ústrojenstva. Nachádza sa na východnej strane Jeseníkov, v údolí riečky Bílá Opava. Pozoruhodné drevené kúpeľné stavby ovplyvnené empírom so znakmi podhorského dreveného staviteľstva, ktoré pamätajú dobu založenia kúpeľov, stoja v Karlovej Studánke dodnes. Kúpele lákajú návštevníkov horskou klímou a malebným prostredím pripomínajúcim skanzen. Už v 16. storočí sa píše o liečebných účinkoch miestneho povetria a podzemných vulkanických minerálnych prameňov vyvierajúcich z rašelinísk, kedy táto lokalita po bitke na Bielej hore pripadla Rádu nemeckých rytierov. Kúpele založil v roku 1785 najmladší syn Márie Terézie, František Maximilián II. Kúpeľná obec získala súčasný názov v roku 1803, po objavení nového prameňa, ktorý bol pomenovaný podľa habsburského vojvodcu a vnuka Márie Terézie - Karla Ľudovíta . Zaujímavosťou je budova Sliezskeho domu, ktorá je známa určite každému. Objavila sa na snímkach filmu „S tebou ma baví svět“, keď Pavel Nový uteká z izby svojej ženy balkónom pred jej kamarátkami. V tomto kúpeľnom dome sa liečil aj bývalý prezident Václav Havel.

Údolí Bílé Opavy sa nachádza pod vrcholom Praděd pri Karlovej Studánke. Samotná riečka pramení priamo na južnom svahu Praděda, neďaleko turistickej chaty Barborka. Ide o strmé a hlboké údolie, ktorým preteká neskrotná horská bystrina s unikátnymi vodopádmi. Údolím vedie pútavý turistický chodník pravou divočinou Jeseníkov, ktorý miestami prechádza po schodoch, rebríkoch a mostíkoch. Okrem niekoľkých vodopádov, kaskád, perejí, skalných útvarov a romantických zákutí smrekového pralesa ponúka 6 kilometrov dlhý náučný chodník informácie na 13 informačných tabuliach. Najväčší vodopád má 7,9 metrov, ktorý spolu s nadväzujúcimi perejami prekonáva na úseku 40 m výškový rozdiel 16,4 m. Zaujímavé sú obrie hrnce. Tieto prehĺbené útvary o priemere až niekoľkých decimetrov a hlbokých niekoľko centimetrov vznikali počas viacerých storočí vírivým pohybom vody a vodou unášaných častíc hornín. Prirodzené horské lesy v údolí Bielej Opavy boli pre svoju zachovalosť zaradené medzi európske významné lokality chránené v rámci sústavy Natura 2000. Jesenícké smreky predstavujú pôvodný, ľudskými zásahmi neovplyvnený horský prales, ktorý prežil aj orgán v roku 2004.

Praděd (1 491 m n.m.), nemecky Altvater je najvyšší vrchol Jeseníkov a Moravy a je piatym najvyšším vrcholom Česka. Vrchol má najdrsnejšie podnebie na Morave, priemerná ročná teplota je iba 0,9 ^oC. Od roku 1983 je dominantou vrcholu zďaleka viditeľný 146,5 m vysoký vysielač s rozhľadňou (piaty najvyšší v Česku, najvyšším je vysielač Buková hora pri Ústí nad Labem, Ještěd je ôsmy v poradí). Vysielač však nie je prvou stavbou na tomto mieste. Ako nenáročný útulok pri nepriaznivom počasí stála na vrchole už od začiatku 19. storočia kamenná chyža, ku ktorej bola neskôr pristavená jednoduchá budova. V roku 1904 bola na vrchole postavená kamenná rozhľadňa. Neskôr tu Nemci počas druhej svetovej vojny postavili turistickú Poštovú chatu. V roku 1968 bola zahájená výstavba vysielača, z dôvodu ktorej bola zbúraná Poštová chata, aby nenarúšala estetický ráz vysielača, ktorý má pripomínať štartujúcu kozmickú loď. Samotnú vežu podopierajú tri krídla. Prvé slúži ako energetický uzol, druhé pre potreby rádio-komunikácie a v treťom krídle bola umiestnená reštaurácia s hotelom.

Vrchol veže sa nachádza vo výške 1637 m n.m., a je teda najvyšším pevným bodom Českej republiky. Vyhliadka sa nachádza 73 m nad úrovňou terénu a prístupná je výťahom počas otváracej doby reštaurácie. Z vrcholu sa naskytujú krásne výhľady na Pradědskú a Keprnickú hornatinu, mesto Jeseník, Bruntál, Králický Sněžník, Lysú horu, Radhošť a za priaznivých poveternostných podmienok možno obdivovať Sněžku a iné vrcholy Krkonoš a vrcholy Malej Fatry a Vysokých Tatier. Vrchol tvorí rozvodie medzi Baltským a Čiernom morom. Pramení tu rieka Děsná, ktorá sa vlieva pri Zábřehu do Moravy a rieka Opava, ktorá sa vlieva v Ostrave do rieky Odra.

Chata Švýcarna (1 304 m n.m.) je jedna z najstarších budov v Jeseníkoch. Nachádza sa na severozápadnom svahu Praděda, na hlavnom hrebení Hrubého Jeseníka. Postavená bola v roku 1887, avšak jej história siaha ešte ďalej. Už v roku 1829 bol v tejto lokalite na podnet kniežaťa Lichtenštajna postavený salaš, na ktorom sa usadil Švajčiar Johann Aegerter, od čoho bol odvodený názov. Salaš bol navštevovaný turistami a netrvalo dlho a bol tu zriadený hostinec. Chata je ukážkovým príkladom premeny pastierskeho salaša na klasickú horskú chatu. Podoba chaty sa takmer nezmenila ani po veľkej rekonštrukcii, ktorá prebehla v rokoch 1952-1953. Dodnes chata slúži pre milovníkov turistiky. Pred chatou nechal cestovateľ Jiří Zikmund (známy cestovnými výpravami po svete v čase socializmu na aute Tatra 87 aj 805) postaviť v roku 2006 zvoničku. Slúži ako spomienka na tých, ktorí zahynuli v horách. Zvonička je osadená štítkami s menami zosnulých a s miestom tragédie.

Jaskyňa na Špičáku (439 m n.m.) patrí medzi najstaršie písomne doložené jaskyne v Strednej Európe. Nachádza sa pod vrcholom Veľký Špičák, ktorý je vrcholom krasového kužeľa, 10 km severne od mesta Jeseník. 400 metrov dlhý labyrint chodieb a puklín je vytvorený v devonských mramoroch (morské usadeniny staré 350-380 miliónov rokov). Vývoj krasových priestorov bol výrazne ovplyvnený topiacimi vodami ľadovca, ktoré dali jaskyni konečnú podobu a chodbám charakteristický srdcovitý profil. Kamenistý chodník medzi prastarými bukmi vedie k hlbokému skalnému prielomu so schodiskom do pôvodného, od stredoveku známeho vchodu. Okolie skaliska je poznamenané ťažbou mramoru. Zo vstupnej chodby odbočuje nesprístupnená úzka chodba do tzv. Spodného poschodia s 10 metrov hlbokou priepasťou a jazierkom na dne. Kúsok ďalej možné nahliadnuť do priepasti Kostnica nazvanej podľa nálezu kostí drobných stavovcov. Po ľavej strane nasleduje Kráľovská hrobka a vápencový blok pripomínajúci sarkofág.

Po celej jaskyni sú na stenách a stropoch viaceré nápisy a kresby. Križovatka chodieb nazývaná Kalvária je najzaujímavejším miestom labyrintu. Povedľa typických srdcovitých profiloch chodieb je na stenách veľa záznamov. Trasa ďalej vedie Dvojitou srdcovou chodbu okolo 8 metrov hlbokej priepasti cez umelo prerazený spojovací tunel do najväčšieho priestoru jaskynného systému tzv. Veľkého dómu nazývaného tiež Ripperův sál podľa autora prvej mapy jaskyne. Jedna z chodieb aj tu vyniká výrazným srdcovitým profilom. Ďalej nasleduje posledný sprístupnený priestor – sála Nádeje s úzkou chodbičkou – chodbou nádeje. Východ z jaskyne vedie cez umelú štôlňu, okolo bývalého kameňolomu je potrebné sa vrátiť k vstupnej budove.

Trasa dlhá 220 metrov trvá 30 minút pri vlhkosti 95% a teplote 8oC, preto sa odporúča teplejšie oblečenie. Návšteva jaskyne sa bude realizovať po skupinách 25 osôb. Po celej prehliadkovej trase, predovšetkým na schodiskách a v znížených a zúžených priestoroch je nutné venovať prechodu zvýšenú opatrnosť. Návštevníci so zakúpeným lístkom na kameru alebo fotoaparát sa nesmú vzďaľovať od skupiny. Počas prehliadky je povinné riadiť sa pokynmi sprievodcu a nerušiť jeho výklad.

Veľké Mechové jezírko (769 m.n.m.) je najväčšie rašeliniskové jazero na severnej Morave a v Sliezsku typu rozvodnicového vrchovišťa, ktoré sa nachádza v strede západného jadra rašeliniska v národnej prírodnej rezervácií Rejvíz. Jazierko je druhým najnavštevovanejším miestom v Jeseníkoch. Vzniklo po dobe ľadovej a dodnes si zachovalo svoj vzhľad s asymetrickým profilom vďaka klimatickým podmienkam – nízkej priemernej dennej teplote 5,6oC a vysokým zrážkam (1400 mm ročne). Jazierko má rozlohu 1 692 m², dlhé je 68,5 m a široké 41 m. Dosahuje hĺbku 2,95 m pri celkovom objeme 4 048,6 m³. Vrstva rašeliny tu dosahuje výšku 3 m. Vďaka vhodnej konfigurácii terénu, ktorý umožňuje dostatočné zadržiavanie vody na nepriepustnom podloží boli dané základné podmienky pre vznik rašeliniska. Pôvodný smrekový les vplyvom silného zamokrenia odumrel a postupne bol nahradený porastom borovice blatky (barinnej), ktorá dorastá do výšky 15 m pri veku maximálne 200 rokov.

K jazierku vedie 2 km dlhý náučný chodník, ktorý je spoplatnený. Cestou je možné pozorovať zmenu, ktorá prebieha v rastlinnej skladbe v závislosti od postupujúceho zrašelinenia lokality. Z časti chodník prechádza po drevených podkladoch a z časti náhradnou trasou z dôvodu napadnutých stromov kôrovcom.  Lokalita je významným biotopom pre viacero vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Výskumy z poslednej doby preukázali, že rašelinisko patrí medzi najbohatšie vo výskyte pavúkov. Neďaleko sa nachádza aj Malé mechové jazierko, ktoré úplne zarástlo a preto nie je prístupné.

Rejvíz (778 m.n.m.) je označovaný ako najkúzelnejšia lokalita v Jeseníkoch. Ide o horskú osadu, ktorá bola v roku 2005 vyhlásená za obecnú pamiatkovú zónu s ohľadom na zachovalú drevenú ľudovú nemeckú architektúru prevažne z 19. storočia., nenarušenú nevhodnými dostavbami, ktorá je typická pre Jeseníky. Je najvyššie položenou osadou v Hrubom Jeseníku a v Sliezsku.
Obec vznikla na konci 18. storočia s názvom Reihwiesen (bohaté lúky), z čoho bol neskôr odvodený aj dnešný názov. Keďže obcou viedla dôležitá obchodná cesta, bol tu postavený hostinec. K rozvoju obce prispela ťažba železnej rudy pre rozširujúcu sa železiareň v Ondrejoviciach. Na počesť 11 miestnych mužov, ktorí padli v 1. svetovej vojne, bol na ceste z Veľkého mechového jazierka do obce postavený honosný vojnový pomník.

Penzión Rejvíz (780 m.n.m.) je postavený v miestnom štýle osady Rejvíz. Ide o typickú horskú drevenú chatu. Súčasťou interiéru sú rezbárske práce zo začiatku 20. storočia, zhotovené pôvodnými majiteľmi- bratmi Braunerovcami. Bratia vyrezávali stoličky s karikatúrnou podobou stálych hostí. Pokiaľ chcel hosť mať svoju podobu, musel si výrobu stoličky zaplatiť a potom mal právo kedykoľvek prísť do reštaurácie a sadnúť si na ňu. Celkovo bolo vyhotovených až 300 stoličiek. Dodnes sa zachovalo asi 20 stoličiek, keďže v čase socializmu slúžil penzión na rekreáciu príslušníkov verejnej bezpečnosti, ktorí ich rozkradli a zničili. Budova sa pred 2. svetovou vojnou nazývala Zum Seehirtenhof (Dvor u jazerného pastiera). Časť budovy, v ktorej je výčap, bola založená v roku 1795 a je najstaršou časťou areálu. Počas rozvoja turizmu bola v roku 1919 vybudovaná veľká jedáleň a letné izby nad ňou. V roku 1931 bol postavený trojposchodový hotel s 80 lôžkami a záhradným bazénom.

Rozhľadňa Zlatý Chlum (876 m.n.m.) je 30 m vysoká kamenná rozhľadňa s vyhliadkovou plošinou nachádzajúcou sa vo výške 26 m nad úrovňou terénu v Zlatohorskej vrchovine. Na vyhliadkovú plošinu vedie 146 schodov. Rozhľadňa bola postavená v roku 1899. O tri roky neskôr tu bola postavená horská chata zaisťujúca celoročný prístup k rozhľadni. Chata v roku 1955 vyhorela. V 70. rokoch minulého storočia mesto Jeseník vykonalo rekonštrukciu rozhľadne, vďaka čomu rozhľadňa slúži návštevníkom dodnes. Zaujímavosťou Zlatého Chlumu je sánkarská dráha vybudovaná v roku 1932, ktorú návštevníci využívali pri návrate do Jeseníka. Dráha časom zanikla. Z rozhľadne je výhľad na Otmuchovské jazero v Poľsku, na mesto Jeseník, Hrubý Jeseník od Praděda až po Šerák. Pri priaznivom počasí možno obdivovať aj skupinu Králického Sněžníka a Rychlebské hory.

Lanovka Medvědí hora (588 – 1095 m n.m.) je prvá 6-sedačková lanovka v Česku, ktorá vedie z obce Kouty nad Desnou pod vrchol Medvědí hora. Lanová dráha je dlhá 2 km a prekonáva výškový rozdiel 485 metrov. Jazda trvá cca 7 minút.

Rozhledna u Tetřeví chaty (1 095 m n.m.) bola vybudovaná pri hornej stanici lanovky. Ide o 18 metrov vysokú, voľne prístupnú rozhľadňu. Tvorí ju štvorhranná oceľová konštrukcia obložená drevom. Na vrcholovú plošinu nachádzajúcu sa vo výške 15 metrov nad úrovňou terénu vedie 96 schodov. Rozhľadňu postavili Lesy ČR v roku 2014. Ponúka výhľady na mesto Šumperk, údolí rieky Desná, masív Kralického Sněžníka, Orlické hory, hrebeň Hrubého Jeseníku od Šeráka až po Červenohorského sedlo a na Hanušovickú vrchovinu. Výhľady možno obdivovať nielen z hornej plošiny, ale aj z priehľadov a balkónov.

Medvědí hora (1 163 m n.m.) je zalesnený vrchol v Hrubom Jeseníku nad obcou Kouty nad Desnou. Na vrchol vedie 2 km dlhý náučný chodník Rysí skala, ktorý sa opiera o príbeh zablúdenej samice rysa s mláďatami, ktorá našla úkryt v tejto lokalite. Náučný chodník tvoria drevené plastiky zvierat a lesných bytostí, chyže Praděda, pelechu rysa, ako aj skalná vyhliadka na masív Hrubého Jeseníka s Pradědom a  s dreveným prístreškom.  Chodník bol vybudovaný v roku 2013. Vrchol je severnou rázsochou vrcholu Mravenčík. Tvorí ju dobre rozoznateľná sústava skalných hrebeňov padajúcich prudko k toku Borového potoka. Pri vrchole boli vybudované tri veterné elektrárne. Na jednej zo skál je osadený provizórny kríž.

Dlouhé stráne (1 353 m n.m.) je človekom vytvorené jazero, ktorá je najvyššie položenou vodnou plochou v Česku. Ide o 3. najväčšiu prečerpávaciu vodnú elektráreň na svete a najrozsiahlejšie vodné energetické dielo v Česku. Nachádza sa na zarovnanom vrchole Dlouhé stráne vo vyhĺbenej jame so stenami vysokými až 60 m. Steny boli utesnené prírodným asfaltom z Albánska. Jazero má obdĺžnikový tvar a rozlohu 15,4 ha. Dosahuje maximálnu hĺbku 26 m. Voda je do jazera privádzaná a odvádzaná dvomi privádzačmi pod povrchom, ktoré sú dlhé 1,5 km s priemerom 3,6 metra. Slúži ako horná nádrž pre Prečerpávaciu vodnú elektráreň Dlouhé stráně. Elektráreň v dobe prebytku elektrickej energie – obvykle v noci – čerpá vodu z dolnej nádrže do hornej a turbínovou prevádzkou naopak vyrába elektrinu v dobe, kedy je najviac potrebná.

Elektráreň využíva najväčšiu reverznú vodnú turbínu v Európe (325 MW) a zároveň je elektrárňou s najväčším spádom v Česku (510 m). Poskytuje najväčší inštalovaný výkon v Česku 2x 325 MW. Patrí medzi 7 divov Českej republiky (Karlštejn, centrum Českého Krumlova, Karlov most, Pražský hrad, Zámok Hluboká, vysielač Ještěd). Vzhľadom na polohu sa návštevníkom ponúkajú krásne rozhľady do širokého okolia, napr. na hlavný hrebeň Hrubého Jeseníka s vrcholom Praděd, na kotlinu Šumperka, Zábřehu na Morave, ako aj na Králický Sněžník a dolnú vodnú nádrž.

Koutecký les (545 m n.m.) sa nachádza pri dolnom parkovisku v areáli Kouty, pri jednom z prítokov divokej rieky Desná. Autorom je pán Pecháček, ktorý vytvoril prírodný skanzen sôch, ktoré zobrazujú tradičné remeslá kraja. Súčasťou expozície je uhoľný baník, lesníci, drevorubači, robotníci lesnej železnice a pastieri. Medzi nimi sa hemžia škriatkovia, jazerá, žriebätá, strašidelní diabli a podivné lesné strašidlá. Posedieť sa dá na hríbovom posedení, v chate ježka alebo na diablovom jazyku.