Podujatie
PopisOrganizácia uvedeného podujatia bola podporená z prostriedkov z 2 % dane z príjmov. Trasa:Plevník - Malý Manín - Záskalie - Pod Veľkým Manínom - Skalné okno - Veľký Manín - Manínska tiesňava - Záskalie. Náročnosť:stredne náročné, dĺžka trasy: 16 km, prevýšenie: 998 m, čas pochodu: 7:00 h. Zodpovedný vedúci:Mária Šulková, inštruktor pešej turistiky II. kvalifikačného stupňa. E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 056 249. Cieľová oblasť
PopisMalý Manín (812 m n.m.) je menším bratom Veľkého Manína. Je súčasťou Súľovských vrchov. Južný svah vrcholu prudko klesá do Manínskej tiesňavy, ktorá oddeľuje vrchol od Veľkého Manína. Do roku 2000 ani nikto netušil, že tak vysoko niekto niekedy žil. Existujú na to aj dôkazy v odtlačkoch z hliny. Pána Ladislava Janecha zaujala táto skutočnosť a urobil rekonštrukciu domkov, ktoré tam kedysi boli. Stavali ich tak, že do zeme zakopali rohové stĺpy, pomedzi ne dávali tenšie stĺpy, cez ktoré potom prepletali prútie tak, ako sa robia košíky. Krovy sa viazali, zväzovali zo slamy alebo nejakej trávy. Podľa terás, ktoré sa zachovali, bolo tam okolo 60-80 takýchto stavaní. Vyrábali tu plátno, o čom svedčia nájdené pozostatky závaží z krosien. Vrchol sa hrdí pomerne veľkým množstvom prevažne menších puklinových jaskýň. Tieto jaskyne sú zväčša ťažko priechodné a prístupné len jaskyniarom. Výnimkou je Partizánska jaskyňa. Pod vrcholom sa nachádza skalné okno. Jaskyňa vznikla pôsobením vody a iných činiteľov v druhohorných vápencoch spodnej kriedy. Zaujímavá je z pohľadu svojej skladby. Vchod je oblúkovitý a vedie do akejsi priestrannej tunelovitej klesajúcej chodby v masívnych sivých vápencoch s rohovcami a končí sa v rozšírenom priestore. Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou. Najužšie miesto bolo pre vozy neprejazdné a furmani museli náklad vyložiť, vozy rozobrať a opäť zložiť. Bolo tomu tak do roku 1933, kedy bola odstrelená časť brala. V tom čase bola cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta. V roku 1967, po dlhom úsilí, bola tiesňava vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu Manínska úžina. Aj vďaka tomu je toto miesto dnes územie, kde žijú vzácne rastliny, huby a živočíchy. Pre výstrahu vážnosti tohto športu je v Manínskej tiesňave vytvorený aj symbolický cintorín obetí, ktoré podcenili strmé skalné steny a precenili svoje sily. Tajomné prostredie tiesňav inšpirovalo aj režisérov celovečerných filmov ( Pachohybský zbojník, Keby som mal pušku..... ), ktorých časť bola nafilmovaná práve v tomto prostredí. EventList powered by schlu.net |