Starý Smokovec (1 010 m n.m.) bol vybudovaný pod končiarmi Slavkovského štítu a má kúpeľný charakter s prameňom kyselky. Osada je križovatkou železničných tratí úzkorozchodnej tatranskej elektrifikovanej železnice, ktoré vedú do Popradu, Tatranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Z osady vedie pozemná lanová dráha na Hrebienok.

Hrebienok (1 285 m n.m.) je významným turistickým a lyžiarskym strediskom. V okolí Hrebienku sa nachádzajú viaceré historicky známe tatranské chaty – Rainerova chata, Bíliková chata a Zamkovského chata. Z Hrebienka vychádzajú mnohé značkované turistické chodníky, hlavne do Malej a Veľkej studenej doliny, na Slavkovský štít, na Skalnaté pleso a do Slavkovskej doliny a sú z neho pekné výhľady na končiare Vysokých Tatier a do Podtatranskej kotliny.

Rainerova chata (1 290 m.n.m.) je najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla.    Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát. Tradíciou chaty je program "Klaňanie Troch kráľom" pri snehovom Betleheme.

Zamkovského chata (1475 m.n.m.) je útulná, vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský s manželkou Ludmilou, dovtedy nájomca na Téryho chate. V období 2.svetovej vojny poskytla chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám

Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá vysokotatranská dolina. Vyznačuje sa baníckou tradíciou, pričom ťažilo sa tu zlato a meď. Chodník vstupuje do doliny pri Zamkovského chate a postupne prechádza pásmom kosodreviny, ktorú charakterizuje mohutná skalná terasa. Po jej prekonaní chodník dosahuje Téryho chatu. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít a Lomnický štít. Dolina je považovaná za jednu z najväčších tatranských ľadovcových dolín v tvare písmena U so širokým dnom a s neobyčajne strmými svahmi.

Téryho chata (2 015 m.n.m.) je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Postavená bola v roku 1899 v blízkosti Piatich Spišských plies, v hornej časti Malej Studenej doliny. Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v roku 2009. Od začiatku nesie meno po banskoštiavnickom „lekárovi chudobných" - po Edmundovi Térymu, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov ako prvý vystúpil v roku 1876 na Prostredný hrot a v roku 1877 na Pyšný štít. V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier.

Priečne sedlo (2 340 m.n.m) je hlboko vtesnané sedlo medzi Širokou vežou a Priečnou vežou. Prechod sedlom je veľmi frekventovaný a predstavuje najbezpečnejší priechod medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. Prechod cez Priečne sedlo patrí medzi najnáročnejšie prechody vo Vysokých Tatrách a je istený reťazami. Ide o exponovaný terén, ktorý je pri vyššej vlhkosti nebezpečný. Od roku 2013 je možný obojsmerný prechod.

Zbojnícka chata (1 960 m n.m.) je celoročne otvorená vysokohorská chata v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za Zbojníckym chrbtom. Ohraničuje ju Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový štít, Široká veža, Prostredný hrot a priľahlé hrebene. Uhorský lesný erár postavil tu roku 1907 poľovnícku chatku a po menších úpravách ju v roku 1910 odovzdal turistickej verejnosti. Prístavbou z roku 1924 vznikla terajšia obhospodarovaná chata, ktorá bola v roku 1984 až 1986 rekonštruovaná. Po požiari v roku 1999 bola znovu obnovená. Jej názov pripomína pytliacku minulosť doliny. Je veľmi vyhľadávaným turistickým objektom. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe.

Veľká Studená dolina je dolina na južnej strane Vysokých Tatier. Je druhou odnožou severozápadného cípu Studenej doliny. Tiahne sa od Starolesnianskej poľany severozápadným smerom a v závere západným smerom k hlavnému hrebeňu Vysokých Tatier. Je väčšia ako jej susedná Malá Studená dolina. Má dĺžku približne 5,5 km. Jej najväčšia šírka presahuje 2 km, plocha 29,8 km2.

Dolina sa tiahne od lesného pásma mierne hore. Stred doliny je tiež mierny. Až vyššie sa začína zužovať a dvíhať do skalného žľabu, ktorý sa volá Brána. Nad Bránou sa dolina mierne rozširuje a potom sa bočnými vetvami strmejšie dvíha. Názvy dolín Malej i Veľkej Studenej doliny prešli mnohými zmenami. Základné pomenovanie je odvodené od Studeného potoka, ktorý vzniká spojením Veľkého a Malého Studeného potoka. Je to dolina s najväčším počtom plies (26) rôznych veľkostí a charakterov, je bohatá na tatranskú faunu i flóru. Je tu nespočetné množstvo turistických, horolezeckých, ski-alpinistických a prírodovedeckých aktivít.