Vysoká (754 m n.m.) je po Záruboch druhým najvyšším vrcholom pohoria Malé Karpaty. Nachádza sa východným smerom nad obcou Kuchyňa, odkiaľ je naň tiež najľahší výstup. Geografické podložie vrchu tvoria druhohorné vápence. Výrazný hrebeň Vysokej, ktorého vrcholová časť je pretiahnutá z smere sever-juh, je charakteristický skalnými stenami a sutinami. Na svahoch Vysokej sa zachovali ľudskou činnosťou minimálne ovplyvnené lesy - pralesy, z ktorých najrozsiahlejší sa nachádza práve v masíve Vysokej - s prevažným zastúpením bukových, brestových a lipovo-javorových porastov. Počas výstupu možno vidieť strmé zrázy, potoky, lúčky a nádherné skalné steny. V okolitých lesoch možno nájsť aj pár menších jaskýň, prameňov. Zo živočíšnej ríše tu majú zastúpenie muflóny.

Vrchol Vysokej leží v rovnomennej prírodnej rezervácii, ktorá tu bola na ochranu jedinečných lesných a skalných spoločenstiev vyhlásená v roku 1988. Tento kopec je turisticky veľmi atraktívny, hoci pôsobí tak trochu odľahlým dojmom. Okrem peknej túry sa na vrchole otvárajú veľmi pekné rozsiahle panoramatické pohľady na malokarpatský reliéf, ako aj iné bližšie či vzdialenejšie geografické celky, ako je pohorie Tribeč, Považský Inovec a Podunajská pahorkatina.

Taricové skaly (620 m n.m.) a nachádzajú medzi turisticky obľúbeným vrcholom Vysoká a sedlom Skalka v Malých Karpatoch. Ide o skalisko, miestami sutinového charakteru, s hojným výskytom bohato kvitnúceho Taričníka skalného. Týmito drobnými, žltými kvetmi sú porastené hlavne strmejšie strany skál. Podľa nich je pomenovaná aj táto lokalita. Taricové skaly sú príjemnou zastávkou, ak plánujete dlhšiu túru na okolité vrchy. Z vrcholových častí skaliska sú pekné výhľady na Vysokú, neďaleký Horný vrch a okolité lesy Malých Karpát.

Sološnica (219 m n.m.) je obec na Slovensku v okrese Malacky týčiaca sa pod pohorím Malé Karpaty. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699. V katastrálnom území sa nachádza časť NPR Roštún.

Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň. Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn. V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce. Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov.

Malé Karpaty sú nevysokým stredohorským pásmom dlhým asi 100 kilometrov. Začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom a Bzince pod Javorinou, kde sa končia horskou skupinou Nedze. Šírka pohoria je relatívne malá. Vo svojom najširšom mieste – medzi Lozornom a Svätým Jurom – dosahujú iba 16 kilometrov, v najužšom mieste, pri Novom Meste nad Váhom (medzi Čachticami a Prašníkom) ich šírka klesá pod tri kilometre. Výškové rozpätie pohoria je od 132 m n.m. na Dunaji po 768 m n.m. v najvyššom vrchu Záruby. Geologickou súčasťou Malých Karpát sú rakúske Hainburské vrchy (Hainburger Berge) s najvyšším vrchom Hundsheimer Berg (480 m n.m.), oddelené od hlavného masívu širokým korytom Dunaja a Devínskou bránou.

Malé Karpaty sú najzápadnejším a najkrajnejším pohorím karpatského oblúka. Začínajú sa pri Bratislave, tiahnu sa severovýchodným smerom tvoriac prirodzenú hranicu medzi Záhorskou nížinou (na západe) a Podunajskou nížinou (na juhu a na východe). Na západe a severozápade leží Borská nížina, na severe hraničí Myjavská pahorkatina a Považské podolie a na juhovýchode sa nachádza Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina. Špecifickosťou územia Malých Karpát je jeho kras. Na relatívne malej ploche pohorie vyniká bohatstvom krasových javov. Malokarpatský kras zaberá plochu takmer 180 km². Malé Karpaty a priliehajúce územie bolo vďaka výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam veľmi intenzívne osídlenou lokalitou v rámci súčasného Slovenska. Jednotlivé lokality často slúžili ďalšiemu osídleniu iných kultúr. Mnohé mestá a obce vznikli na pôvodných sídliskách raných kultúr. Preto sa na území Malých Karpát nachádzajú významné archeologické stopy z viacerých období.