Buková, vodná nádrž nazývaná i vodnou nádržou Hrudky (podľa potoka, na ktorom bola vybudovaná). Jej prvoradým účelom je zavlažovanie okolitých obcí, v letných mesiacoch však predstavuje i obľúbenú rekreačnú oblasť. Nádrž sa využíva na kúpanie, vodné športy aj rybolov. V jej blízkosti sa nachádza parkovisko a množstvo súkromných chatiek. Vodná nádrž Buková je obklopená nádhernou prírodou popretkávanou hustou sieťou turistických chodníkov. Priamo nad priehradou sa týči vŕšok so zrúcaninou hradu Ostrý Kameň, hneď vedľa sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby.

Ostrý Kameň (576 m n.m.) je zrúcanina hradu nachádzajúca sa pri obci Buková na strmom ostrohu Zárub. Ako jeden z pohraničných hradov, strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený. V roku 1704 sa v okolí hradu odohrala veľká kurucká bitka, pri ktorej bol pravdepodobne poškodený aj hrad. Česká cesta v tom čase viedla už cez Bratislavu a hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Svätý Ján. Od toho času hrad pustol a zostali z neho len zrúcaniny. Hradná ruina je kompozične pevne spätá s vápencovým podložím, kamenné murivá a zvyšky niekdajších múrov palácov, hospodárskych stavieb a bášt vyrastajú z členitého podložia. Budovy sa však značne rozpadávajú a ich mohutnosť zaniká v hustom lesnom poraste. Renesančná zdvojená konzola, kľúčová strieľňa a bočné ostenie sú jedny z mála zachovaných architektonických článkov. Hrad by mohol byť malebnou dominantou v širokej, kopcami lemovanej krajine, potreboval by sa však zbaviť časti zelene.

Záruby (768 m n.m.) je názov najvyššieho vrchu Malých Karpát. Nachádza sa neďaleko obce Smolenice. Tento zaujímavý vrchol neposkytuje rozsiahle výhľady po okolí. Dá sa pozorovať protiľahlý hrebeň Čela a Veterlína a kúsok ďalej vidno až do oblasti Plaveckého krasu i samotný Plavecký hrad. Na vrchole bol osadený kríž a smerovník.

Tento vrch je zároveň centrom rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená kvôli ochrane tunajších vzácnych skalných spoločenstiev a listnatých karpatských lesov. Vďaka vápencovému podložiu je rezervácia bohatá na zaujímavé a neraz i dosť zriedkavé druhy vápnomilných rastlín.

Havrania skala (580 m n.m.) sa nachádza na východnom okraji hrebeňa Zárub v Malých Karpatoch. Čnejúc z hustého zeleného lesa rozprestierajúcich sa zôkol-vôkol, predstavuje vynikajúci vyhliadkový bod. Z vrcholu skaly sa naskytá nádherný výhľad na blízky Smolenický zámok a jeho okolie, ale i na veľkú časť Trnavskej tabule – za dobrej viditeľnosti odtiaľto dovidieť až na Jaslovské Bohunice. Majestátna, temer 30 m vysoká biela južná stena Havranej skaly je obľúbeným miestom skalolezcov, ktorí tu majú vybudovaných niekoľko trás.

Smolenický zámok sa nachádza nad obcou Smolenice na východnom úpätí Malých Karpát. Pôvodne gotický hrad bol postavený v 15. storočí. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste. Počas niekoľkých storočí Smolenický hrad prekonal ťažké obdobie. Na konci 18. storočia hrad spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päť-boká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.

Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu hlavnej budovy začal až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Z pôvodného hradu zostali len bašty. Zámok dobudovali až po roku 1945. Smolenický zámok je súčasťou Kongresového centra Slovenskej akadémie vied a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie, čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Pálffyovci majú na miestnom cintoríne hrobku.

Smolenice (224 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na úpätí Malých Karpát. Poloha na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej kamennej dobe. Z tohto obdobia sa však zachovali ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je v mladšej kamennej dobe. Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi bronzovou dobou a železnou dobou – halštatská doba, kedy asi v šiestom storočí pred Kristom existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada.

Prvá písomná zmienka o existencii obce Smolenice pochádza z polovice 13. storočia. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, posledný z rady pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Hrad i panstvo vystriedalo viacerých majiteľov. Z obce pochádza Štefan Banič, ktorý v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. V obci sa nachádza viacero pamiatok, ako Smolenický zámok, zvyšky hradiska na vrchu Molpír s náučným chodníkom, neskoro-renesančný kostol Narodenia Panny Márie z roku 1644 s cenným renesančným zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola), kaplnka sv. Vendelína s rodinnou hrobkou Pálffyovcov z roku 1895, kaplnka sv. Rocha z roku 1715, kaplnka Nanebovstúpenia Pána z roku 1702, park bývalého kaštieľa so vzácnymi drevinami, stĺp hanby v barokovom štýle z 18. storočia, ako aj socha Pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18. storočia.

V Smoleniciach sa končí Malokarpatská vínna cesta, jedného zo slovenských vinohradníckych regiónov, ktorá začína v Bratislavskej Rači.