Chodník korunami stromov v Bachledovej doline (1 151 m n.m.) sa nachádza na hrebeni Spišskej Magury, na hranici Pieninského a Tatranského národného parku. Miernym stúpaním dovedie návštevníkov zo zeme až do výšky 24 metrov, priamo ku korunám stromov. Trasa o dĺžke viac ako 1 234 metrov vedie druhovo pestrým lesom, kde návštevníkov čakajú rôzne prekvapenia a poučenia. Celodrevená konštrukcia chodníka je šetrne osadená v lesnom poraste tak, aby svojou existenciou nenarúšala ekosystém lesa a zároveň návštevníkom ponúkala pocit bezprostredného dotyku s jedinečnou časťou prírody.

Z chodníka sa naskytuje krásny výhľad na Belianske Tatry, Pieniny a malebné Zamagurie, a to z panoramatickej podesty 32 metrov vysokej veže, ktorou je Chodník ukončený. Chodník je široký 1,8 metra a je podopretý 120 drevenými podperami. Súčasťou chodníka sú informačné tabule, z ktorých sa dozviete zaujímavé informácie o faune, flóre a živote miestnych lesov, ich ochrane i ničivej sile počasia.

Rozhľadňa Bachledova dolina (1 109 m n.m.) bola vybudovaná v roku 2011 na hrebeni Spišskej Magury, pri turistickom rázcestí Malá Poľana. Ide o 14 metrov vysokú drevenú turistickú rozhľadňu, ktorá má štyri poschodia s vyhliadkovými plošinami. Z každého poschodia sa výhľad na krajinu mení. Na najvyššom poschodí, z ktorého sa naskytajú nádherné výhľady na Pieniny, hrebeň Spišskej Magury, hrebeň Belianskych Tatier, vrcholy vysokotatranských štítov, sa nachádza ďalekohľad a mapa uľahčujúca orientáciu v pozorovaných vrchoch. V spodnej časti konštrukcie rozhľadne sú vyryté výroky slávnych osobností – Sofokla, Viktora Huga či Marka Twaina. Vyhliadková veža je voľne prístupná počas celého roka a slúži nielen letným turistom, ale v zimných mesiacoch aj lyžiarom.

Pieninský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska pozdĺž hranice s Poľskom. Je to najmenší národný park na Slovensku. Okrem prírodných klenotov sa vyznačuje aj historickými a umeleckými pamiatkami a svojráznym folklórom a architektúrou. Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Národný park je bohatý na vzácne druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov. Na bralách a lesných chodníkoch možno stretnúť rysa ostrovida, vo vodách zasa možno vidieť loviť vydru riečnu.

Rieka Dunajec preteká Pieninským národným parkom, kde vyniká neobyčajnými prírodnými krásami, bralnatými hrebeňmi, bohatou faunou a flórou. Na svojom toku Dunajec vyhĺbil cez vápencové bradlá romantickú tiesňavu, nazývanú Prielom Dunajca. V bradlovom pásme sa skrúca na severozápad, ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny, kde prijíma svoj najväčší prítok rieku Poprad a po ďalšom 40 kilometrovom úseku sa vlieva do Visly.

Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Je to floristický a krajinársko-esteticky veľmi významné územie. Najväčšou atrakciou je splav na tradičných Goralských drevených pltiach, organizovaný v dĺžke 11 kilometrov po rieke Dunajec, pretekajúcou hlbokým kaňonom Pienin s výhľadom na nádherné belostné vápencové bralá, pozoruhodné skalné útesy a tiesňavy.

Lesnica (492 m n.m.) je obec v doline Lesnického potoka. Najstarší písomný doklad je z roku 1297. Založili ju šoltýskou kolonizáciou Gorgeyovci z Toporca na území, ktoré sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica, čo dokumentuje rýchly vzrast obce. V 16. storočí ju zemepáni predali rehoľníkom z Červeného kláštora.

V 19. storočí ju často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. V minulosti i v súčasnosti sa obyvatelia zamestnávajú poľnohospodárstvom a pastierstvom, v zime pracujú v lesoch a pri domácej výrobe (spracovanie dreva, rezbárstvo, tkanie). V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol zo 17. storočia vybudovaný na gotických základoch, domy v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa tu veľa povestí viažúcich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj.

Šľachovky (899 m n.m.) sú kupolovitým vrcholom nachádzajúcim sa na hlavnom hrebeni Pienin, na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Veľký Lipník. Keďže vrchol aj okolie sú prevažne odlesnené pokryté lúkami, poskytujú výhľady nielen na Pieniny s masívom Trzy Korony, na Vysoké Tatry, ale aj na vrcholy Spišskej Magury, pohoria Gorce, Beskid Wyspowy a Beskid Sądecki. Vďaka tomu, že vrchol je odlesnený, používajú ho paraglidisti a modelári letúnov, ktorí na ňom organizujú preteky lietajúcich modelov.

Vysoké skalky (1 055 m n.m.) je najvyšší vrch Pienin. Nachádza sa v hlavnom hrebeni vo východnej časti pohoria, v podcelku Malé Pieniny nad obcou Stráňany, na slovensko-poľskej hranici. Z nezalesnených častí vrchu sa otvárajú výhľady na široké okolie, hlavne na Tatry, Babiu horu, Spišskú Maguru, Pieniny aj Levočské vrchy.

Na severozápadnom poľskom svahu vznikla prírodná rezervácia Wysokie Skałki, ktorá bola vyhlásená v roku 1961. Predmetom ochrany je malý, jediný smrekový les v Pieninách. Na vrchole, ako aj na východných svahoch sa v roku 1981 zistil výskyt vzácnych poľských rastlinných druhov - pichliač bielohlavý, ploštičník európsky.

Červený kláštor (465 m.n.m.) leží na pravom brehu rieky Dunajec. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka kartuziánsky kláštor zo začiatku 14.storočia, ktorý je zasadený do nádhernej pieninskej scenérie pod vrcholom Tri Koruny. V 14.-16. storočí to bol kartuziánsky a v 18. storočí kamaldulský kláštor. Bol preslávený najmä vďaka mníchovi Cypriánovi pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý sa nachádza v Prírodovednom múzeu v Bratislave. V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádza liečivý minerálny prameň.

Trzy Korony (982 m.n.m.) je najvyšší a najzaujímavejší vrch v Pieninách. Leží v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca pri jeho toku prielomom. Na jeho južnej strane vytvára päť vrcholových skalných veží, ktorých steny sú vysoké až 100 m a majú podobu koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková galéria pre 15 osôb. Na severnom úbočí vrcholu je uprostred lesa pekná poľana Pieniny, z ktorej je pekný výhľad na okolitý kraj.

Sokolica (747 m.n.m.) je popri Troch korunách najpopulárnejší a najkrajší vrchol Pienin. Názov je odvodený od sokolov, ktoré sú dávnejšie hniezdili.V Poľsku je známa aj ako "Matka Pienin". Je to atraktívny štít s 300 m vápencovou stenou padajúcou do rieky Dunajec. Nachádza sa pri zakončení Prielomu Dunajca v takzvaných Pieninkách. Z vrcholu je úchvatný kruhový výhľad na okolie parku. Značkované výstupové chodníky sú na niektorých úsekoch zabezpečované kotvením.