Chyba
  • JFolder::files: Cesta nie je priečinok:
Upozornenie
  • There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder:

COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Pupov
Dátum konania:
11.08.2018
Cieľ:
Pupov - Kysucká vrchovina
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Člen KST Horná Nitra má na podujatie zľavu 30 % z ceny zájazdu, na podporu podujatia sa použijú prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Biely Potok - Poľany - Púpov, západný vrchol - Jánošíkovci - Šípková - Kováčka - Zázvorovci - Pod Vojenným - Káčerovci - Horná Tižina.

Náročnosť:

stredne náročné, dĺžka trasy: 22,4 km, prevýšenie: 1 047 m, čas pochodu: 6:25 h.

Zodpovedný vedúci:

Mária Šulková, inštruktor II. triedy pešej turistiky

e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 056 249.

{gallery}Pupov{/gallery}

Cieľová oblasť

Cieľ:
Pupov

Popis

Kysucká vrchovina je pohorie a geomorfologický celok Stredných Beskýd na Slovensku. Hraničí na severe s Oravskými a Kysuckými Beskydami, na severozápade krátkym úsekom s Turzovskou vrchovinou a na západe s pohorím Javorníky. Na juhu územie klesá do Žilinskej kotliny a nasleduje pásmo hôr v poradí Malá Fatra, Oravská vrchovina, Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina.

Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami. Nadmorská výška dosahuje maximum vrchom Pupov pri Terchovej, turisticky významné sú aj strmý homoľovitý kopec Ľadonhora a Straník. Mimoriadne pestrý reliéf tohto rozpoleného pohoria má pahorkatinový, podvrchovinový až hornatinový charakter. Pôvodne povrch pokrývali prevažne bukové lesy, ktoré však boli v značnej miere nahradené smrekovými lesmi. Odlesnené časti zaberajú lúky, pasienky, polia, sekundárne kroviny či roztratené osídlenia – tzv. rale. Kedysi bola oblasť oveľa viac osídlená a menej zalesnená ako v súčasnosti. Hrebene i údolia zdobili viaceré roztrúsené samoty, kde ešte v neskoršom období socializmu ďaleko od civilizácie dožívali miestni kopaničiari a udržovali tradičný poľnohospodársko-lesnícko-pastiersky spôsob života. Obrábali tu koňom úzke políčka pôdy, kosili lúky a chovali domáce zvieratá.

Vybudovaná tu bola vodná nádrž Nová Bystrica, ktorá bola postavená v rokoch 1983-89. Tým sa vytvorila zásoba pitnej vody (objem až 30 miliónov m3), pre zásobovanie skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca - Žilina.

Terchová (518 m n.m.) je obec na severe Slovenska v okrese Žilina. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. Nachádza sa tu až 68 osád. Svojou geografickou polohou je známa ako turistické centrum Malej Fatry a kultúrna oblasť Žilinského regiónu s pravidelnými podujatiami. Nachádza sa medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou. Tvorí vstup do Vrátnej doliny.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená. Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko. Lepšie časy pre obec prišli po vojne, kedy bola vybudovaná nanovo.

Zaujímavosťou obce je Kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol postavený v r. 1942 – 49. V interiéri sú drevené plastiky solúnskych vierozvestov, kamenný obetný oltár z r. 1976, ktorý vytesali terchovskí kamenári. Na oknách sú vyleptané motívy z cyrilometodského obdobia. Jeho súčasťou je aj Terchovský drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami. Je rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná Terchovej a starým ľudovým remeslám a druhá biblickým príbehom Nového zákona. Prvýkrát bol vystavený na Vianoce r. 1976.

Na návrší sa vypína monumentálny pamätník so 7,5 metrovou sochou najslávnejšieho slovenského zbojníka, terchovského rodáka Juraja Jánošíka. Muž, ktorý podľa povestí bohatým bral a chudobným dával – celkom v rozpore so súdobými panskými mravmi – bol za svoju činnosť ukrutne mučený, a napokon obesený na hák za ľavé rebro. Z pamäti ľudu však nevymizol ani stáročia po svojej smrti. Vďaka pamätníku odhalenému v roku 1988 pri príležitosti 300. výročia Jánošíkovho narodenia, bdie legendárny zbojník nad svojím rodiskom dodnes. Z obce pochádza aj spisovateľ, právny historik, knihovník Adam František Kollár.

Pupov (1 096 m n.m.) je mohutný, zalesnený najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny a je jednou z dominánt Terchovej. Názov vrcholu odznieva vo viacerých miestnych ľudových piesňach. Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, nad sedlom Rovná hora, medzi obcami Terchová a Zázrivá, severne od Veľkého a Malého Rozsutca.

V západnej časti masívu sa nachádza vysoký tzv. západný vrchol, okrem toho vrchol tvorí aj vyšší východný masív. Obe kóty vrcholu spája takmer rovinatý hrebeň o dĺžke asi 2 kilometre. Celý masív leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra napriek tomu, že je najvyšším vrcholom Kysuckej vrchoviny.

Na vrchol nevedie značkovaná trasa, po žltom chodníku, odbočujúci zo zelenej trasy z Bieleho Potoka do osady Šípková, je prístupný západný vrchol. Výstup je dosť strmý, na začiatku prechádza chodník pomedzi hospodárske usadlosti Jánošíkových príbuzných. Samotný sprístupnený vrchol poskytuje iba obmedzené výhľady do okolia. Pokrýva ho riedky porast mladých smrekov a kosodrevina. Pod vrcholom sa nachádza rodisko Juraja Jánošíka, ktorý sa narodil v roku 1688.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  6  7
  8  91011121314
151617181921
222324252628
2930