COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Jar na Dunaji
Dátum konania:
14.04.2018
Cieľ:
Hainburské vrchy - Malé Karpaty
CATEGORIES:
Cykloturistika , Pešia turistika

Popis

Trasa:

Trasa na pešo na úvod: Berg – Rozhľadňa Kőnigswarte – Berg.

Trasa na pešo na záver: Hundsheim – Hundsheimer Berg – Schloßberg - Hainburg – Braunsberg – Hainburg.

Trasa na bicykli: Wolfsthal – Bratislava – Devín – Schlosshof – Engelhartstetten – Stopfenreuth – Schlossberg – Braunsberg – Hainburg.

Náročnosť:

Trasa na pešo na úvod: nenáročné; dĺžka trasy: 6,6 km; prevýšenie: 208 m; Čas pochodu: 2:00 hod.

Trasa na pešo na záver: stredne náročné; dĺžka trasy: 10,0 km; prevýšenie: 731 m; Čas pochodu: 4:00 hod.

Trasa na bicykli: stredne náročné; dĺžka trasy: 50 km; prevýšenie: 1 243 m; Čas jazdy: 6:00 hod.

Zodpovedný vedúci:

Ing. Dušan Vakula, cvičiteľ pešej turistiky

Tel.: 0904 939 330, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Fotografie na stiahnutie TU.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Hainburské vrchy

Popis

Berg (154 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v bezprostrednej blízkosti bratislavskej mestskej časti Petržalka. Pri obci sa niekedy nachádzal hraničný prechod so Slovenskom. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 862, kedy sa spomína ako „Pagus ad Pergo“. V súčasnosti je obľúbeným cieľom cyklistov, obcou prechádza viacero značených cyklistických chodníkov. Do roku 1996 tvorila s obcou Wolfsthal jednu obec Wolfsthal-Berg.

Z pamätihodností vyniká Farský kostol St. Anna, ktorý je po prvýkrát spomenutý v roku 1748 ako kaplnka. Starý kostol na vrchu bol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi a po posvätení nového kostola bol používaný už len pri príležitostných omšiach. V roku 1780 bol starý kostol zrušený a z jeho stavebného materiálu bola postavená veža na kostole sv. Anny. V roku 1863 bol kostol zväčšený a bol do vnútra integrovaný kríž z Pottenburgu. V obci sa nachádza aj Kaplnka Mariahilfskapelle, ktorá bola postavená v roku 1859 mimo obce. Pôvodne bola pútnickým miestom a nazývala sa tiež „Kaplnka Panny Márie„. Vo vnútri sa nachádzajú sochy oboch apoštolov Petra a Pavla z starého kostola z vrchu. V obci sa nachádza aj Stĺp sv. Márie. Ide o morový stĺp stojaci na bývalom okraji obce Berg, na hranici s Burgenlandom, čo bola v minulosti hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Stĺp bol pravdepodobne postavený na pamiatku morovej epidémie, pri ktorej zomrelo mnoho ľudí, v roku 1679.

Rozhľadňa Kőnigswarte (344 m n.m.) sa nachádza nad obcou Berg neďaleko slovensko-rakúskej hranici. Symbolizuje akési strategické miesto medzi Viedňou a Bratislavou, ktoré má slúžiť na stretávanie ľudí z východu a západu. Leží na historickom území, kde sa od roku 1958 nachádza vojenský objekt, ktorý mnohí považujú za meteorologickú stanicu. Táto vyvýšenina slúžila už za čias Habsburgovcov ako pozorovateľňa pre stratégov monarchie. Vo východnej časti Zadunajskej nížiny v trojuholníku medzi obcami Kittsee-Berg-Bratislava nechávali Habsburgovci pochodovať svoje vojsko a organizovali vojenské prehliadky.
Táto tzv. Kráľovská rozhľadňa poskytuje nádherný výhľad na okolité objekty. Vybudovaná bola v roku 2001. Je osadená do betónovej platne a na jej vrchol vás dovedie presne 120 schodov. Výška samotnej rozhľadne je 22,7 metra. Okrem výhľadu na Raxalpe, Schneeberg, Devínsku bránu, možno obdivovať veľkú časť Bratislavy, Devínsky hrad a niekde v diaľke za dobrého počasia je možné vidieť Pajštún. Z veže je možné sa pokochať pohľadom na Karpaty, Neziderské jazero, Národný park Donauauen (Dunajské luhy), až po obilnicu Rakúska Marchfeld (Moravské pole). Pri pohľade iným smerom zas vidíme Braunsberg a Schlossberg, týčiaci sa nad Hainburgom.

Hundsheimer Berg (481 m n.m.) sa nachádza nad obcou Hainburg, nad riekou Dunaj, neďaleko slovensko-rakúskej hranice, v časti Hainburských vrchov a tvoria ich najvyšší vrchol.  Geologicky a geomorfologicky tvoria pokračovanie Malých Karpát, teda patria ku Karpatskej sústave, nie k Alpskej sústave. Hranicu medzi Karpatami a Alpami tvorí Karnuntská brána južne od Hainburských vrchov. Od roku 1965 sa na týchto južných svahoch nachádza prírodná rezervácia s rovnakým názvom, Hundsheimer Berg.
Okrem krásnych pohľadov na Moravské pole a Alpy sa ukáže v diaľke vyčnieva Devínska Kobyla s „idylicky“ pôsobiacimi komínmi Volkswagenu. Nemožno opomenúť ani zámocký vrch Schlossberg a ako rovný vrchol Braunsberg nad obcou Hainburg. Na vrchole je voľne prístupná, plne vybavená turistická útulňa so základným vybavením na prespanie.

Hainburg (161 m n.m.) je najvýchodnejšie rakúske mesto s malebnými uličkami, mohutnými stredovekými bránami a mestskými hradbami. Prvá písomná zmienka o meste sa nachádza už v najstaršej nemecky písanej literárnej pamiatke z konca 12. storočia Niebelungenlied. Symbolom mesta je najväčšia európska mestská brána zo stredoveku z 13. storočia. Mesto malo vtedy dve brány, 15 veží a 2,5 km dlhý múr. V roku 1108 sa novým majiteľom hradu stala dynastia Babenbergovcov. Od roku 1629 hrad patrí mestu. V roku 1683 bolo mesto vyplienené Turkami, ktorí obliehali Viedeň. Zahynulo pritom 8 000 obyvateľov. Svoje školské roky 1738 - 1740 tu strávil významný hudobný skladateľ Joseph Haydn. Dnes je mesto súčasťou Národného parku Donau-Auen.
Nad mestom sa rozprestiera zrúcanina hradu Hainburg, ktorá je dominantou mesta a je zďaleka viditeľná. Poloha a terén optimálne využitá na komplex s prevažnou časťou stredovekých stavebnín, ktoré boli pravdepodobne v roku 1050 z Bad Deutsch-Altenburgu preložené na vrch Schloßberg na príkaz cisára Henricha III. V roku 1200 prvý významný pobyt vojvodu Leopolda VI., v roku 1226 rezidencia vojvodkyne Theodory. V roku 1243 pobyt vojvodu Friedricha II., od roku 1248 sídlo Fridrichovej sestry Margaréty. V roku 1252 sa tu konala jej svadba s Přemyslom Otakarom II. (hradná kaplnka sv. Pankráca).

Braunsberg (376 m n.m.) je vyhliadkový kopec nad Hainburgom. Ide o osamotenú horu, ktorú si všimne azda každý návštevník, ktorý čo i len prechádza cez túto malebnú obec. Samotný vrchol nie je však hocijaký, Bol jedným z troch keltských hradísk, ktoré tvorili takzvanú Uhorskú bránu. Túto bránu tvorili aj hrad Devín a Bratislavský hrad a predpokladá sa, že pred dvetisíc rokmi hradiská vybudoval keltský kmeň Bójov. Najstaršie osídlenie, ktoré malo na hradisku významné zastúpenie, badať už v šiestom storočí pred naším letopočtom.
Na vrchole upúta zrak zrekonštruovaná časť palisády a strážnej veže. Z nej je krásny výhľad na celý Hainburg, ako aj na hrad oproti na vrchu Schlossberg. Na severovýchod je necelé dva kilometre vzdialený hrad Devín a z druhej strany vidieť vzdialenú Bratislavu. Vybudovaná tu bola ohrada, za ktorou sa schovávajú koníky. Chov koní tu bol obnovený za účelom zachovania pôvodnej fauny, keďže sa tu kone pásli už dávno.

Zrúcanina Hradu Devín (190 m.n.m.) sa nachádza na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Na tomto mieste začínajú Karpaty. Zachovali sa iba pozostatky hradu z 13.-17. storočia na staršom hradisku so zachovanými základmi rímskej stanice a pohrebiska.
Hrad Devín bol už od praveku dôležitým strediskom kultúrneho a hospodárskeho života. Vystriedali sa tu mnohé kultúry, ktorých prítomnosť je doložená už od staršej doby kamennej, cez dobu bronzovú a železnú. Po Keltoch od 1. – 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť.
V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napr. ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr.

Zámok Schlosshof bol postavený na Moravskom poli v osade Schloßhof. Nachádza sa nad riekou Morava, neďaleko hraníc so Slovenskom. Areál zámku sa rozprestiera na ploche vyše 5 ha. Okrem samotného zámku sa v jeho areáli nachádzajú aj hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodárska úžitková plocha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe.
V roku 1755 získala zámok rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, ktorá ho darovala svojmu manželovi. K zámku pristavia ešte jedno poschodie, kam ubytovala svoje služobníctvo. Počas týchto stavebných prác získal zámok dnešnú podobu s bohatým klasicistickým dekorom. V apríli roku 1766 sa v kaplnke zámku Hof vydávala arcivojvodkyňa Mária Kristína, dcéra Márie Terézie.
Za vlády cisára Františka Jozefa I. sa zámok využíval pre potreby armády ako sklad a výcvikové miesto. Nábytok zo zámku bol uložený na rôznych miestach vo Viedni. Po páde Rakúsko-uhorskej monarchie zostal zámok naďalej pod správou armády. Počas druhej svetovej vojny zámok okupovala armáda nemeckého Wehrmachtu, neskôr (v roku 1945) ho obsadila a bola tu umiestnená Červená armáda, ktorá tu bola desať rokov.

Najbližšie podujatia

  • CAMP Outdoor Prievidza

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2018  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
        1
  2  3  4  5  6  8
  91011121315
161718192022
232425262729
30