COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Ochtin. aragonitová jaskyňa
Dátum konania:
07.04.2018
Cieľ:
Plešivecká planina - Slovenský kras
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Podujatie bolo podporené z prostriedkov z 2 % dane, poskytla sa zľava vo výške 30 % z ceny zájazdu.

Trasa:

Na úvod: prehliadka Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorá trvá cca 30 minút.

Potom trasa A: Štítnik - Gerlašská skala - Gerlašská skala, vyhliadka - Gerlašská skala - Veľký vrch - Dudášova diera - priepasť Zombor - priepasť Lastovičia diera - Slavec.

Potom trasa B: Štítnik - Gerlašská skala - Gerlašská skala, vyhliadka - Gerlašská skala - Veľký vrch - Kružná.

Náročnosť:

Trasa A: náročné, dĺžka trasy: 20,5 km, prevýšenie: 831 m, čas pochodu: 5:40 hod.

Trasa B: stredne náročné, dĺžka trasy: 13,2 km, prevýšenie: 601 m, čas pochodu: 3:50 hod.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor pešej turistiky

Tel.: 0903 575 211, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Plešivecká planina

Popis

Ochtinská aragonitová jaskyňa (642 m n.m.) predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúc pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom.

Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Celková dĺžka trasy v jaskyni je 300 m, teplota vzduchu sa pohybuje od 7,2o do 7,8oC. Prehliadka jaskyne trvá 30 minút. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.

Štítnik (284 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v Rožňavskom okrese s množstvom turisticky atraktívnych miest a významných pamiatok, ktoré sú dokladom jej prosperity už od stredoveku. Najvýznamnejšou dominantou obce je gotický Evanjelický kostol.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Dejinné podklady dokladajú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku – v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad.

Názov obce je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarskych milierov. Teda to potvrdzuje skutočnosť, že miestni obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rudy, ktorú aj spracovávali, ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata. Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta kde sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.

Plešivecká planina orografický podcelok a geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu o rozlohe približne 50 km2. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina, ktorá je ohraničená veľmi strmými okrajmi, severnú a strednú časť planiny tvoria lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi. Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej miestami s výškou až 40 m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik, na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu. Najvyšším vrchov na Plešiveckej planine je  vrch Štít (852 m n.m.) nazývaný aj Bučina.

Planina je bohatá na povrchové i podzemné krasové javy. Vyznačuje sa veľkým množstvom závrtových depresií so škrapmi, škrapovými poľami a závrtmi, ktorých tu napočítali cez 800. Najväčší závrt tzv. Hmlistý závrt leží pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 m pri hĺbke 50 m. Množstvo závrtov má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda. Plešivecká planina má dve poschodia.

Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Západne od obce Slavec sa pri východnom okraji Plešiveckej planiny nachádza Diviačia priepasť. Dosahuje hĺbku 123 m a predstavuje najhlbšiu priepasť Plešiveckej planiny. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie jaskyne na Slovensku. Ďalšími významnými priepasťami sú Zvonivá jama, Jelenia priepasť, Vlčia priepasť, Zakliata priepasť, Veľká peňažnica a iné.

Gerlašská skala (752 m n.m.) je výškovo i tvarovo nevýrazný planinový vrch, ktorý sa vypína na severnom okraji Plešiveckej planiny. Z geomorfologického hľadiska patri do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Slovenský kras. Vrchol je obklopený pasienkami a bukovým lesom. Na jeho severnom svahu sa nachádza neveľká výhľadová plošina so zráznym svahom a malou takmer terasovitou lúčkou. Na severe vidieť Revúcku vrchovinu s vrchmi Turecká, Sivá skala, Košarisko, Repisko a Mních, na severovýchode Volovské vrchy s výhľadový vrchom Volovec – Skalisko a na severozápade Stolické vrchy, impozantnú Kráľovu hoľu a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry. Z výhľadovej plošiny skalného brala je za priaznivého počasia vidieť na najvyšší vrchol spomínaných Vysokých Tatier nazývaný Gerlachovský štít, od čoho je odvodený názov skaly.

Výhľadová skala a nevýrazný planinový vrch je súčasťou Prírodnej rezervácie Gerlašské skaly, pod ktorou sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na Plešiveckej planine, kde sa na malej ploche nachádza až 17 jaskýň.

Priepasť Zombor (634 m n.m.) je puklinovo-rútivá priepasť hlboká 54 m. Nachádza sa v strednej časti Plešiveckej planiny. Vstupná šachta leží na severnom okraji misovitej krasovej jamy so skupinami škrapov a má zvetralú výzdobu.

Najbližšie podujatia

  • CAMP Outdoor Prievidza
  • Súťaž NorthFinder

Kalendár podujatí

<<  Október 2018  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  7
  8  910111214
151617181921
222324252628
293031