Zobor (587 m.n.m.) je majestátny vrchol týčiaci sa nad mestom Nitra nad Podunajskou pahorkatinou. Vrchol tvorí prírodná rezervácia Zoborská lesostep, po svahoch sú vinice. Poskytuje obmedzené výhľady na východný a juhovýchodný smer. Už v praveku poskytoval útočisko obyvateľom širokého okolia. Na vrchole kopca bolo praveké hradisko, ktoré v 9. storočí pravdepodobne využívali Slovania ako útočištné hradisko. Na juhozápad od vrchu sa nachádzal už na začiatku 11. storočia kláštor benediktínov, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1111. Na juhovýchodnom výbežku Zobora sa nachádzalo slovanské hradisko, ktoré vzniklo koncom 8. storočia. Spolu s hradiskom na vrchole Zobora a ďalšími hradiskami tvorili v 9. storočí základ osídlenia veľkomoravskej Nitry.

Žibrica (617 m.n.m.) je výrazný pyramídový vrchol v juhozápadnej časti pohoria Tríbeč v CHKO Ponitrie. Nachádza sa tu rovnomenná  prírodná rezervácia. V severnom svahu sú skalné útvary s výhľadom na skupinu Jelenca a Tríbeča. Rezervácia má charakter lesostepi, chránia sa tu spoločenstvá na vápencoch a lesné spoločenstvá. Na vrchole sú zreteľné zvyšky valu hradiska. Hrad sa skladal z dvoch od seba nezávislých častí (sídlisko a hradisko), spojených umele vybudovanou komunikáciou. Sídlisko ležalo na južnom svahu homoľovitého kopca Žibrice a hradisko okolo najvyššej kóty vrcholu.

Veľký Tribeč (830 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Tribeč. Je to najvyšší vrch celého jadrového pohoria Tribeč. Situovaný v jeho centrálnej časti, na rozhraní okresov Topoľčany a Zlaté Moravce.
Z jeho vrcholu tvoreného trávnatou čistinkou obkolesenou lesom nie je nijaký výhľad, zato tu však možno nájsť pamätný kríž a lavicu s dreveným stolíkom vhodnú na oddych a jedlo. Na Veľkom Tribeči sa kedysi rozkladalo mohutné slovanské hradisko, ktorého pozostatky sú miestami stále zreteľné. Výhľady do okolia možno obdivovať v okolitých častiach pohoria.

Veľké Pole (556 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí pohoria Vtáčnik. Prvá zmienka o obci je z roku 1332. Do roku 1945 bolo Veľké Pole obec karpatských Nemcov v oblasti Hauerland, osídľovanej od 13. storočia. V blízkosti sa nachádza obec Píla. Po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 1945-46 boli karpatskí Nemci vysídlení. Stredoveké Veľké Pole vystupuje po prvýkrát v archívnych dokumentoch, pochádzajúcich z rokov 1332 – 1337, najskôr pod pomenovaním Pratum ( t.j. Lúka ), no už o niekoľko rokov neskôr z roku 1352 je doložený názov obce VELIKAPOLE a Welké Pole z roku 1808.

Kláštorská skala (1 279 m.n.m.)  je tretí najvyšší vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria nad obcou Kľak a pokrýva ho zmiešaný les. Nadväzuje na masív najvyššieho vrchu Vtáčnik a v podobe hrebeňa vedie juhozápadným smerom. Ide o najvýznamnejšie skalné mesto Vtáčnika. Tvorí ju skupina skalných pilierov prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén. Ponúka výhľady na Pohronie a na Hornonitriansku kotlinu. Pomenovanie dostala podľa tvaru otvoru v skale pripomínajúceho kríž.

Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik. Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina. Vtáčnik je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany.

Biely kameň (1.136 m.n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik. Ide o zvyšok andezitového lávového prúdu nachádzajúceho sa v severozápadnej časti sopečného pohoria Vtáčnik. Tento bralnatý vrchol preukazuje prebiehajúce erózne aktivity v tejto lokalite a preto je potrebné venovať na vrchole zvýšenú opatrnosť a dodržiavať značenie. Vrchol pokrýva zmiešaný les, severné a východné svahy tvorí strmo sa zvažujúci skalnatý ráz. Veľká časť vrcholu patrí do prírodnej rezervácie Biely kameň chrániaca rozpadávajúce sa lávové prúdy.

Veľký Grič (972 m. n m.) sa nachádza na hrebení pohoria Vtáčnik, v geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Ide o impozantný skalnatý masív vulkanického pôvodu. Vrcholovú časť Veľkého Griča tvorí andezit. Masív Veľkého Griču sa vypína nad banským mestom Handlová a poskytuje pekný polkruhový výhľad do širokého okolia, od Veľkej Fatry, cez Handlovskú kotlinu až po Štiavnické vrchy. Veľký Grič je jedným z východiskových bodov pre turistické trasy prechádzajúce hrebeňom sopečného pohoria Vtáčnik. Cez vrchol vedie Ponitrianska magistrála. Na skalnom masíve Veľkého Griča je vybudovaná cvičná horolezecká trasa.

Handlová (420 m.n.m.). Ide o pôvodne nemeckú osadu. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo 14. storočia a bolo založená na mieste zvanom Krásny Les. Do mesta prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Mesto sa vyznačuje hlavne ťažbou hnedého uhlia. Prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784. Priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909. Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Pokračovať budeme po banskom náučnom chodníku.