Matra je sopečné pohorie na severe Maďarska, rozprestierajúce sa medzi mestami Gyöngyös a Jáger. O sopečnom pôvode svedčia rudné ložiská, ako aj teplé minerálne pramene, ktoré sa využívajú na liečebné účely. Takýmito kúpeľmi je aj mestečko Parád ležiace na severnom úpätí najvyššieho vrcholu. Najvyšším vrcholom pohoria je Kékes, ktorý je najvyšším vrcholom Maďarska. Pohorie je dlhé 40 km a široké 13 km. Väčšia časť pohoria je porastená hustým prevažne dubovým lesom, vo vyšších polohách bukovým lesom, v nižších častiach pokrývajú krajinu vinohrady. Mátra je chránenou krajinnou oblasťou. Nachádza sa tu viacero horských bystrín aj zaujímavé skalnaté útvary.

Z najvyšších vrcholov sa otvárajú krásne výhľady nielen na veľkú časť južného Maďarska smerom k rieke Tisa, ako aj hlboko do slovenského vnútrozemia, hlavne na Slovenské rudohorie.
V centrálnej časti pohoria bolo vybudovaných viacero stredísk letnej aj zimnej rekreácie. V obci Mátraháza sa napríklad už v 30. rokoch minulého storočia začlai stavať horské chaty. V južnej časti pohoria sa nachádzajú perejnaté potoky, na severe možno obdivovať jedno z najvyäčších kamenných morí, ktoré sa tiež prezýva Tatranské pole.

V pohorí sa nachádza aj najnavštevovanejšie pútnicke miesto v Maďarsku, Svätá studnička (Szentkút), kde sa konajú mariánske púte už od 13 storočia.

Kékes (1 014 m n.m.) je najvyšší vrchol v Maďarsku, ktorý ako jediný presahuje nadmorskú výšku 1000 metrov. Preto sa nazýva aj ako strecha Maďarska. Nachádza sa v pohorí Matra na severe Maďarska. Názov Kékes je odvodený z častej modrastej farby vrchola. V maďarčine znamená slovo kék modrý a kékes modrast.

Na vrchole bola postavená 176 metrov vysoká telekomunikačná veža s rozhľadňou z roku 1958, k dispozícii je aj reštaurácia a viacero štýlových občerstvení. Veža patrí k najvyšším stavbám v Maďarsku. Zabezpečuje šírenie televízneho aj rozhlasového signálu pre severnú časť stredného Maďarska, no vďaka vysokej efektívnej výške, vysokým vyžiareným výkonom a svojej polohe je jeho signál zachytiteľný aj na veľkej časti západného a stredného Slovenska. Z rozhľadne na televíznej veži je možné za jasného počasia obdivovať nielen maďarskú pahorkatinu Severné stredohorie, aj aj obrysy Tatier.
Vrchol je obľúbenou turistickou atrakciou. Na jeho svahu sú najdlhšie zjazdovky v krajine. Najvyšší bod Matry zdobí kameň pomaľovaný štátnymi farbami.

Zrúcanina hradu Hollókő sa nachádza na severe Maďarska, neďaleko hraníc so Slovenskom Pôvodný hrad bo vybudovaný už v 13 storočí. O hrad bojovali maďari aj turci, striedavo bol v držaní maďarských a tureckých síl. Po zahnaní Turkov z územia Rakúsko-Uhorska hrad stratil svoj význam, vojská z neho odišli a postupne schátral. Leopold I. ho dal v roku 1711 zničiť. Ruiny boli čiastočne zrekonštruované. Po 30 rokoch reštaurátorských prác možno hrad znova navštíviť.

Vonkajšie nádvorie lákalo mnohých pokladom, ktorý podľa legendy Csák Máté a Turci ukryli v skale. Medzi hrubými stenami hradu, v jeho prednej časti, čaká návštevníkov panoptikum prvého hradného pána a jeho rodiny, výstava zbraní zo 11.-16. storočia a z hradná kaplnka. Nádherný je panoramatický výhľad, ktorý sa návštevníkom naskytne z veže hradu.

Název Hollókő znamená v preklade „Havraní kameň“. Podľa povesti sa istý pán Andráš zamiloval do krásnej panny z dedinky, ale tá ho ako ženích odmietla. Uniesol ju a uväznil vo svojom rozostavanom hrade. Jej opatrovateľka bola čarodejnica, ktorá uzavrela zmluvu s diablom, aby ju oslobodila. Tak sa stalo, že na diablov príkaz na seba vzali jeho synovia podobu havranov a odnášali v noci z hradu kameň po kameni. Čo bolo cez deň postavené, to v noci zmizlo. Havrany odnášali kamene tak dlho, až kým sa nepodarilo uväznenej dievčine újsť.

Dedina Hollókő palócska dedina v maďarskej župe Nógrád so zachovanou tradičnou výstavbou dediny zo 17. – 18. storočia je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 1987. Obec so starobylou drevenou architektúrou sa skladá z jednej dlhej ulice, ktorá je lemovaná na bielo vymaľovanými domami s drevenou pavlačou. V centre, na malom kopci akoby na ostrove stojí malý rímskokatolický kostol s drevenou šindľovou strechou z roku 1889. V niektorých domoch sú vystavené predmety ľudovej kultúry a tradičných remesiel, hrnčiarstva, tkáčstva a prútikárstva. Do zoznamu UNESCO patrí 67 chránených sedliackych domov, ale napriek tomu obec sa nestala skanzenom.

Táto klasická maďarská dedinka pozostáva z dvoch uliček, ktoré sú tradične pomenované po Lajosovi Kossuthovi a Sándorovi Petőfim, vydláždenými kameňmi a obklopenými malými bielymi domčekmi na kamennom základe s bielymi stenami a strechami s prevísajúcimi verandami v odtieňoch hnedej a červenej.

Hollókő je živou dedinou, v ktorej dodnes žije asi 400 obyvateľov. Pôvodní obyvatelia so zvláštnym jazykom – poloveckým (palóc) nárečím sa starajú o svoje tradície, oživujú zvyky a počas sviatkov hrdo nosia svoje krásne, bohato zdobené ľudové kroje.