COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Cez Šiprúň do Vlkolinca
Dátum konania:
03.09.2016
Cieľ:
Šiprúň - Veľká Fatra
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Člen KST Horná Nitra má na podujatie zľavu 30 % z ceny zájazdu - z 2 % dane z príjmov.

 

Trasa:

Nová Černová - Tlstá hora - Chabzdová - Nižné Šiprúnske sedlo - Vyšné Šiprúnske sedlo - Šiprúň - Vyšné Šiprúnske sedlo - Sedlo pod Vtáčnikom - Sedlo pod Sidorovom - Vlkolínec.

 

Náročnosť:

náročné, dĺžka trasy: 19,5 km, prevýšenie: 1 311 m, čas pochodu: 6:55 hod.

 

Zodpovedný vedúci:

Ing. Dušan Vakula, cvičiteľ pešej turistiky

Tel.: 0904 939 330, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Šiprúň

Popis

 

Nová Černová (470 m n.m.) je mestská časť Ružomberka. Obklopujú ju vrcholy Veľkej Fatry ako Krstá hora, Tri vrchy, Sekanina, Čebrať. Zo severu dedinu obmýva rieka Váh. Je známa ako rodisko kňaza, politika a publicistu Andreja Hlinku. Prvá písomná zmienka o Černovej pochádza z roku 1376.

Dôležitou časťou histórie bola Černovská tragédia, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907. Obyvatelia za pomoci kňaza Andreja Hlinku postavili kostol. Na želanie obyvateľov mal vysvätiť kostol Andrej Hlinka, avšak v tom čase bol suspendovaný. Maďarská cirkevná a svetská vrchnosť na čele so spišským biskupom Sándorom Párvym rozhodla proti obyvateľom Černovej. Vysviackou kostola bol poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik. Černovčania sa proti tomu postavili na odpor. Bránili posviacke hádzaním kameňov, ale aj vlastnými telami. Žandári napadli bezbranný dav streľbou, ktorej padlo za obeť 15 ľudí.


Šiprúň (1 461 a 1 441 m n. m.) je dvojvrcholový masív, nachádzajúci sa na uzle liptovskej vetvy hrebeňa Veľkej Fatry a hrebeňa Tlstej hory a Chabzdovej. Najvyššie body sú od seba vzdialené asi 1 km.

Vyznačuje se komplikovanou geologickou stavbou. Je budovaný načervenalými a svetelnými lavicovitými vápencami. Vrcholové časti hlavne vyššieho vrcholu sú holé s výskytom vzácnej flóry.

Na vrchole sa nachádza iba nivelačná tyč, no výhľady sú fantastické. Obdivovať možno vrcholy Veľkej Fatry s dominujúcou Smrekovicou, Nízké Tatry s dominantným vápencovým Salatínom, ale aj Ľubochnianskú dolinu. V diaľke sa vypínajú vrcholy Západných Tatier, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, ako aj Chočských vrchov.


Vlkolínec (720 m n.m.) je podhorská osada, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova.

Vlkolínec je typom svahovitej obce so sústredenou uličnou zástavbou s dlhými dvormi. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti, kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina.

Podľa dostupných záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  6  7
  8  91011121314
151617181921
222324252628
2930