Dolina Kosceliska je jednou z hlavných a najnavštevovanejších dolín Poľských Západných Tatier. Je dlhá asi 9 km a pokrýva plochu 35 km2. Má niekoľko bočných vetiev, ako sú Dolina Miętusia, Dolina Tomanowa, Dolina Pyszniańska (Pyszna). Začína pod Ornakom a ústí v osade Kiry, ktorá je známym východiskovým bodom pre turistiku do poľskej časti Západných Tatier.  Dolina tvorí dlhú a hlbokú skalnú roklinu, ktorej steny v troch miestach vytvárajú tzv. bramy (brány) - Brama Kantaka, Brama Kraszewskiego a Brama Raptawicka.

V doline možno obdivovať okolité skalné steny, Koscieliski Potok, ale aj rozhľady do okolia. Z doliny je dobre viditelná Bystrá, najvyšší vrchol Západních Tatier. V doline je viacero veľmi populárnych a prístupných jaskýň, ako sú Jaskinia Mroźna, Smocza Jama, Jaskinia Mylna a Jaskinia Raptawicka.
V minulosti sa v doline ťažilo striebro, meď a antimón, od 18. storočia prevažne železná ruda. V Starých Kościeliskach bola postavená huť, kováčovňa, obydlie pre pracovníkov, krčma, hájovňa aj kostolík, od ktorého je odvodený aj názov samotnej doliny.

Hala Ornak (1 100 m n.m.) je veľká turistická chata, ktorá bola vybudovaná na Małej Polance Ornaczańskiej, v horní části Doliny Kościeliska, na mieste bývalej Hali Ornak. Chata bola postavená v rokoch 1947-1948 v zakopanskom stavebnom štýle, ako náhrada za Halu Pyszniańsku, ktorú počas 2. svetovej vojny vypálili Nemci. Chata je obklopená lesmi, ktoré patria do prísne chránenej oblasti. Súčasťou chaty je samoobslužná reštaurácia.

Chata je zovretá mohutnmi vápencovými značne krasovými masívmi vrcholov Temniak a Kominiarski Wierch. Od chaty vedie viacero chodníkov na hrebeň Červených vrchov, pod Kominiarski Wierch, ako aj k krásnemu plesu Smreczyński Staw.

Ornak (1854 m. n. m.) je bočnou severnou vetvou hlavného hrebeňa Západných Tatier, na ktorý sa napája v Gáborovom sedle, medzi Bystrou a Klinom. Je tvorený premennými horninami žuly, jeho vrchol a časť hôr na severnej strane je tvorená kremeňovým pieskovcom. Chrbát Ornaku má viacero vrcholov: vrchol Czuba (1 840 m. n. m.), Zadný Ornak (1 867 m. n. m.) a Ornak (1 854 m. n. m.). Západnú časť chrbta Ornaku tvoria žľaby.

Hrebeň Ornaku je dlhý, nezalesnený, trávnatý a turistom ponúka krásne a ďaleké rozhľady na okolité vrcholy poľských aj slovenských Západných Tatier a do okolitých dolín. V okolí chrbta Ornaku je možné nájsť pozostatky banskej činnosti z 15. storočia, pričom ťažili sa tu železné kovy.

Dolina Chocholowska je najväčšou a najdlhšou dolinou poľských Tatier. Má dĺžku približne 10 km. V jej spodnej časti sa nachádzajú hlboké rokliny (v dĺžke 4 km). Tvoria ju dva kaňonovité prielomy Niżnia Brama Chochołowska a Wyżnia Brama Chochołowska. Hlavným východiskovým bodom pri návštevu dolinu je Siwa Polana. Dolinou tečie Potok Chocholowski, ktorý dodáva doline fenomén krasu. Nachádza sa tu viacero krasových jaskýň, ktoré však nie sú vhodné na obhliadku. V doline je vybudovaná Chocholowska chata, v blízkosti ktorej vedie turistická trasa vychádzky pápeža Jána Pavla II, ktorá je tiež označovaná ako pápežova cesta.

Dolina Chochołowska mala aj ťažobnú minulosť. Už v 16. storočí tu prebiehala ťažba železných rúd a hutníctvo železa a táto výroba sa tu udržala až do druhej polovice 19. storočia. Železo bolo najskôr vyrábané priamo v doline. Neskôr bola ruda dovážaná po ceste nazývanej Drogą pod Reglami, do hutí v Kuźnicach.