Vrícko (592 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, neďaleko Kláštora pod Znievom. Obec vznikla na konci 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1594. Najskôr ju vlastnili Jezuiti sídliaci v Kláštore pod Znievom. Vrícko ako súčasť Hauerlandu bolo osídlené zväčša nemeckým obyvateľstvom, ktorí až do vojny tvorili 93 % populácie. Obec nazývali Munichwiese (Mníchova Lúka). Nemecké obyvateľstvo bolo po druhej svetovej vojne odsunuté. Zaujímavosťou je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja. Ide o jedno-loďovú pôvodne renesančnú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty pravdepodobne zo 17. storočia. Vedľa kostola sa nachádza zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1787 s dvomi zvonmi z roku 1847 a 1920. Obec sa vyznačuje aj súborom ľudovej architektúry, najmä jedno-podlažnými troj-priestorovými zrubovými domami so sedlovou strechou a podlomenicou z 19. storočia.

Kľacký vodopád (990 m n.m.) sa nachádza v pohorí Malá Fatra, v podcelku Lučianska Malá Fatra, pod vrchom Kľak. Tento 30 m vysoký vodopád bol, ako jeden z piatich na Slovensku, vyhlásený v roku 1996 za národnú prírodnú pamiatku. Dokumentuje vývoj reliéfu krajiny a erozívnu činnosť vody. Predmetom ochrany je vodopád dotvorený kaskádami a obrími hrncami, ktorý je dokladom vývoja reliéfu Lúčanskej Malej Fatry a fluviálnej erózie. Vyskytujú sa tu vzácne druhy živočíchov, najmä vodných mäkkýšov. Tento vodopád je veľmi pekný i v suchších obdobiach, skutočnú mohutnosť však nadobúda až po väčších dažďoch.

Fačkovské sedlo (802 m.n.m.) tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi. Pomenované je podľa obce Fačkov, ležiacej pod sedlom severným smerom. Vystupuje medzi vrchmi Homôľka v Strážovských vrchoch a Reváň v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Neďaleko sedla, na južných svahoch Reváňa pramení rieka Nitra. Nachádza sa tu známe turistické a lyžiarske stredisko. Sedlo je východiskovým bodom pre výstup na okolité horstvá, okrem iného aj na Kľak. Cez sedlo prechádza červená turistická značka označovaná aj ako „Cesta hrdinov SNP“.

Kľak (1351 m n. m.) je výrazný hôľnato-skalnatý, vápencový vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry, ktorý má svoj typický tvar ľahko rozpoznateľný z okolitých pohorí. Kľak sa nachádza v centre rovnomennej národnej prírodnej rezervácie Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1050 – 1351 m. Rezervácia má rozlohu 85,7 hektára a jej súčasťou je zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a pod.

Vrchol Kľaku je fantastickým vyhliadkovým bodom s kruhovým ďalekosiahlym výhľadom. Na vrchole sa nachádza kríž. Na Kľak vedú viaceré značkované turistické chodníky: z Fačkovského sedla, z Fačkova, z Čičmianskeho rázcestia, z Vrícka a Rajeckej Lesnej. Hrebeňom Kľaku vedie vyhľadávaný značkovaný turistický chodník označovaný aj ako „Cesta hrdinov SNP“. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. sa nachádza Kľacký vodopád.

Oficiálny prameň rieky Nitra (650 m.n.m.) sa nachádza vedľa cesty prvej triedy medzi Žilinou a Prievidzou, nad obcou Kľačno, pri rekreačnom stredisku Reváň. Na tomto mieste bolo vybudované malé posedenie s informačným nápisom. Rieka Nitra však v skutočnosti vyviera približne 400 m na severovýchod a 100 m vyššie od oficiálneho prameňa, na juhozápadnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň v nadmorskej výške 770 m. n. m.. Rieka má dĺžku 243 km. V roku 1950 sa jej dĺžka skrátila na 170 km vybudovaním kanálu do Váhu. Rieka Nitra prekonáva výškový rozdiel 691 m.