Horné Pršany (630 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na úpätí Kremnických vrchov. Prvá písomná zmienka je z roku 1407. Chotár obce bol pravdepodobne osídlený skôr, ako to zaznamenávajú úradné listiny. Obyvateľstvo sa venovalo uhliarstvu pre potreby hojnej baníckej činnosti v širokom okolí a s tým súvisiacim povozníctvom, ktoré pretrvalo až do polovice 20. storočia. Po útlme baníctva sa živili chovom dobytka, poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a remeslami. V dedine vyniká dedinská zvonica, ktorá patrí medzi historické objekty. V priestoroch zvonice je umiestnený neskorobarokový zvon od neznámeho autora, ktorý je kultúrnou pamiatkou pochádzajúcou tiež z roku 1757.

Rozhľadňa Lažtek (784 m n.m.) je drevená 8,2 m vysoká jednoposchodová vyhliadková veža na východnom svahu Lažteka. Nachádza sa v Kremnických vrchoch nad obcou Horné Pršany. Vybudovaná bola miestnym klubom turistov v roku 2017. Poskytuje výhľad na široké okolie od Banskej Bystrice až po Zvolen. Na postupne zarastajúcich bývalých pasienkoch a lúkach neďaleko nej stojí 33 m vysoký telekomunikačný vykrývač.

Čertova hlava (561 m n.m.) je zaujímavý skalný útvar nachádzajúci sa nad obcou Horné Pršany, pod hrebeňom Kremnických vrchov. Útvar je to naozaj pekný a zaujímavý. Podložie tvorí sopečný netriedený, menej odolný materiál, ktorý rýchlejšie zvetráva. Na ten dopadla veľká sopečná bomba, z ktorej sa zrejme pri dopade kus odrazil, a pripiekla sa o podložie. Skala vyzerá z každej strany inak, ale vždy zaujímavo.

Horná skala (1 140 m n.m.) je vrchol ležiaci nad obcou Horné Pršany, vo východnej časti Kremnických vrchov. Tento zalesnený vrchol umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad, no zaujímavé výhľady poskytujú blízke skalné bralá a menšie horské lúky. Z vhodných miest je tak možno pozorovať hlavný hrebeň a okolité vrchy pohoria, okolie Banskej Bystrice, no tiež Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu, Nízke Tatry, Starohorské vrchy a Veľkú Fatru.

Tri kríže (1 180 m. n. m.) je sedlo na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, ležiace južne od Velestúra. Je významnou križovatkou turistických chodníkov a východiskom na Velestúr, Smrečník a Zlatú studňu.

Chata Hostinec (1 150 m n.m.) je jediná nekomerčná chata v Kremnických vrchoch. Nachádza sa juhozápadne od hlavného chrbta pohoria medzi vrchom Velestúr, sedlom Tri kríže, vrchom Labušeň. Táto zrubová chata ponúka pravú horskú atmosféru. Dlhé roky sýtila unavených furmanov ako prícestný hostinec. Hradská cesta v náročnom teréne spájala mestá najkratšou možnou trasou, cez zníženinu hrebeňa v sedle Tri kríže. Uprostred tejto náročnej cesty vznikla pre povozníkov furmanská krčma a prepriahacia stajňa pre kone. Hostinec podľa kremnického archivára tu stál už niekedy v 16. až 17. storočí. Nebola to len obchodná cesta, ale aj poštová. Na tejto trase sa v historických materiáloch spomína aj prevádzka poštového dostavníka. Dnes je útulnou turistickou chatou a obľúbeným cieľom bežkárov, cykloturistov a peších návštevníkov.

Kremnický štít (1.008 m n.m.) leží v Kremnických vrchoch, východne od mesta Kremnica. Ponúka nádherný výhľad na Štiavnické vrchy, Vtáčnik a hrebeň Kremnických vrchov. Dňa 15. januára 1953 bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu a je najstaršou a najrozsiahlejšou prírodnou rezerváciou v Kremnických vrchoch. Súčasťou vrcholu sú viaceré zaujímavé skalné útvary.

Kremnica (564 m n.m.) je starobylé banícke mesto. Bola v centre pozornosti panovníkov, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať kvôli okolitým viacerým zlatým baniam. Zlato a striebro sa tu údajne ťažilo už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby nastal až začiatkom 14. storočia.  Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Postavený tu bol mestský hrad, pekné historické centrum s viacerými pamätihodnosťami a múzeami.

Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608. V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách. Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 inštaloval  Bohuslav Križko v Kremnici prvé verejné elektrické osvetlenie v Uhorsku. V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku len na Továrenskej ulici.