Bystrianska jaskyňa (560 m n.m.) je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia. Známa je pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu. Nachádza sa v Bystrianskom krase v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. Bola objavená 29. júna 1923.
Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 750 m.

Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko v jej podzemných priestoroch. Pod vedením známeho speleológa F. Majku a bratov Mitterpachovcov zostúpili do hĺbky 40 m. Tu si medzi tektonickými zlomami urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli len tak ľahko dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení oblasti.

Prehliadkový okruh má dĺžku 580 m a je takmer bez prevýšenia (26 schodov). Jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov. Prehliadka trvá 45 min. Teplota v jaskyni je od 5,7 do 6,7°C. Počas prehliadky môžete vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20m a jaskyňa je zaujímavá rôznorodosťou priestorov na prehliadkovom okruhu.

Mýto pod Ďumbierom (630 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí južných svahov Nízkych Tatier, na Horehroní. Obec je obklopená pestrou mozaikou nízkotatranských a kráľovohoľských masívov. Nad obcou sa v diaľave týči dominantný Ďumbier. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1260. V obci sa nachádza minerálny prameň v doline Štiavničky – voda so zvýšeným obsahom železa. Obec vyniká aj moderným lyžiarskym strediskom a bikovým strediskom priamo pri obci. Obec sa pýši banskou tradíciou. Baníci tu kedysi ťažili drahé kovy pre Brezno a kremnickú mincovňu. V obci sa nachádzajú aj staré uhliská a miesta ryžovania zlata. V Žlebe sa vymývalo potočné zlato. V obci sa nachádza aj bývalý mýtny domček, v ktorom sa vyberalo mýto pri vstupe do chotára. 

Dedečkova chata (831 m n.m.) je chata nachádzajúca sa na lúkach nad obcou Bystrá. Pôvodná chata tu bola postavená v 40. rokoch 20. storočia. Postavil ju brezniansky hodinár‑zlatník Karol Dědeček, po ktorom nesie meno. Po roku 1949 bola vyvlastnená a slúžila ako turistická útulňa či lyžiarska ohrevňa. Súčasná chata bola postavená v roku 2015 na mieste pôvodnej ruiny. Do prevádzky bola uvedená v januári 2016. Chata ponúka výbornú domácu kuchyňu, poliekvy, dezerty, čaje, nápoje, ako aj možnosť ubytovania v podkrovných izbách. V okolí sa nachádza detské ihrisko, hojdačky, preliezky. Chata je celoročne prístupná. Stojí na výhľadovom hrebeni medzi Breznom, Bystrou a Mýtom, pod vrchom Diel. Z okolia chaty sú krásne výhľady na južné svahy Ďumbiera a Chopka, Horehronské podolie, obce Brezno a Bystrá, Rozhľadňu Horné lazy, ktorá je len kúsok nad chatou. V okolí sa nachádza náučný chodník s infotabuľami o faune a flóre, doplnený o drevené sochy zvierat a lesný megafón na počúvanie zvukov prírody.

Prameň sv. Antona (768 m n.m.) sa nachádza v lesnom prostredí medzi mestom a hrebeňom smerom na Horné lazy – Dedečkovu chatu – Diel. Je to obľúbený oddychový bod na viacerých miestnych trasách. Ide o prirodzený lesný prameň, ktorý je miestnymi považovaný za spoľahlivý zdroj vody. Prameň je upravený, s jednoduchým výtokom a okolitým sedením. Pri prameni sa nachádza lavička s krásnym výhľadom na Horehronie. Názov „sv. Antona“ môže súvisieť s tradičným uctievaním sv. Antona Paduánskeho, ktorý je patrónom pútnikov a cestujúcich.

Vyhliadková veža Horné Lazy (805 m n.m.) stojí na výraznom výbežku nad Breznom, medzi Dedečkovou chatou a vrchom Diel. Patrí medzi najvyššie drevené rozhľadne na Slovensku. Ide o masívnu drevenú vežu z lepených hranolov. Schodisko je vnútorné, chránené pred vetrom a dažďom. Postavená bola v rokoch 2014 až 2015. Má celkom 10 poschodí, vrátane vyhliadkovej plošiny. Schodisko je pohodlné, široké, s pravidelnými odpočívadlami. Na vrchole je krytá plošina, takže výhľad je možný aj v horšom počasí. Z vrcholu veže sú jedny z najlepších panorám Horehronia. Obdivovať možno vrcholy Nízkych Tatier, masív Kráľovej hole, Veporské vrchy s Fabovou hoľou, Bystriansku dolinu, Mýto pod Ďumbierom a iné. Výhľady sú kruhové, nič ich neruší – veža stojí na otvorenom, strategickom mieste. Je súčasťou turistickej infraštruktúry Horehronia, ktorá prepája Brezno s Nízky Tatrami. Vďaka svojej polohe je obľúbená na východy a západy slnka.