Kysucké Beskydy ležia v slovensko-poľskom pohraničí, na severe Kysúc. Ich veľká časť patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Najvyšším vrchom je Veľká Rača (1 236,1 m n. m.) a väčšinu územia pokrývajú lesy s množstvom chránených druhov rastlín, niektorých kriticky ohrozených. Pohorie nadväzuje na Oravské Beskydy, ktoré sa tiahnu pohraničím východným smerom. Severne pokračuje Beskid Żywiecki a Jablunkovské medzihorie, západne susedí Turzovská vrchovina a Kysucká vrchovina. Kysucké Beskydy sa nachádzajú v mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je čiastočne odlesnený, vzniknuté plochy ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov sa striedajú s plochami prevažne smrekových lesov. Územie je zaujímavé aj typickým valašským a kopaničiarskym osídlením.

Chata Dworzec Beskidzki (710 m n.m.) uzavretá horská turistická útulňa poľského turistického klubu. Postavená bola na poľskou obcou Zwardoň, pri slovensko-poľskej hranici. Myšlienka postaviť útulňu prvotnej vznikla v roku 1930. Otvorená verejnosti bola v roku 1933. Už v 30. rokoch 20. storočia dostala útulňa názov Dworzec Beskidzki. Počas 2. svetovej vojny bola chata využívaná nemeckým vojskom ako kasárne. Na konci vojny bola väčšina zariadenia, dverí, okien a inštalácií vykradnutá. Povojnová rekonštrukcia sa začala v roku 1946 a skončila o dva roky neskôr. Ďalšia veľká rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 1970–1972. V roku 2010 bolo zariadenie uzavreté pre turistickú verejnosť a zostáva dodnes zatvorené.

Kykula (1 087 m n.m.) je vrchol týčiaci sa v Kysuckých Beskydách. Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu južným smerom na Veľkú Raču. Vrcholom prechádza štátna hranica medzi Slovenskom a Poľskom. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Vďaka nadmorskej výške je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä severnú časť pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať susedné pohoria, napríklad Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy, Sliezske Beskydy a Kysuckú vrchovinu, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.

Veľká Rača (1 236 m n.m.) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd. Veľkú časť pokrýva národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1976. Účel NPR je zachovanie zvyškov pôvodných lesov pralesovitého charakteru. Tiež sa tu vyskytujú pseudokrasové javy (Malá a Veľká skalná diera), na území Kysúc ojedinelé. Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom. Hneď za hranicou NPR začína zimné aj letné športové stredisko. Na vrchole na poľskej strane bola vybudovaná Chata na Rači s celoročnou prevádzkou. Na vrchole bola postavená malá vyhliadková plošina, ktorá poskytuje ďalekosiahle výhľady smerom na Slovensko, Česko aj Poľsko. Pri priaznivom počasí poskytuje výhľady na Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry, Veľký Rozsutec či Roháče.

Chata Wielka Racza (1 236 m n.m.) sa nachádza tesne pod vrcholom Veľká Rača, na poľskej strane vrcholu. Ponúka celú paletu služieb, je tu možnosť občerstvenia i ubytovania. Táto pekná a útulná chata s príjemnou obsluhou poskytuje jedáleň s peknými fotografiami. Postavená bola v roku 1934, kedy svojmu účelu slúžila iba krátku dobu. Po vypuknutí 2. svetovej vojny slúžila vojakom Wehrmachtu a nemeckým colníkom. V roku 1942, kedy začali anglické nálety tu bola postavená pozorovateľňa a namontované reflektory, ktoré mali odkryť nočné bombardéry. Po vypuknutí SNP sa tu usadila zvláštna jednotka alpských strelcov s cieľom potlačiť partizánov. Behom ústupu nemeckých vojakov bola chata úplne zničená. Neskôr bola opravená a začala opäť slúžiť svojmu pôvodnému účelu.  

Oščadnica (563 m n.m.) je obec na severe Slovenska, ktorá má 22 osád a patrí rozlohou i počtom obyvateľov medzi najväčšie slovenské obce. Rozprestiera sa na Kysuciach, pod úpätím Veľkej Rače, najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce. Tvorí malebný územný celok s charakteristickými prvkami valašského a kopaničiarskeho osídlenia. Hoci sa prvá písomná zmienka o Oščadnici zachovala až z roku 1579, predpokladá sa vznik salašov a prvých obydlí v údolí dnešnej obce už po roku okolo 1500. Územie patrilo Budatínskemu panstvu. Tak ako aj v okolitých obciach, aj pre Oščadnicu znamenalo hospodársky stimul otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Železnica umožnila rýchly presun tovaru i osôb do centier, kde boli fabriky a tiež trhy. V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1804, Kalvária, Kaštieľ (Kysucká galéria), Lurdská jaskyňa. Dnes patrí obec so svojím okolím medzi významné centrá letnej i zimnej turistiky, ktorá poskytuje zachované prvky folklóru a tradícií. Z dávnej minulosti zostalo nemálo objektov pôvodnej ľudovej architektúry, nezmenila sa ani príslovečná pohostinnosť obyvateľov.