Naháč (246 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v okrese Trnava, na rozhraní medzi Malými Karpatmi a Trnavskou pahorkatinou. Na územie katastra obce Naháč zasahuje CHKO Malé Karpaty. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1426. Obec patrila striedavo panstvu Dobrá Voda a Smolenice. Kostol a fara boli postavené v roku 1594. 88 rokov po prvej písomnej zmienke o obci sa v nej usadili obyvatelia chorvátskej národnosti, ktorí v 16. storočí, v strachu pred ukrutnosťami Turkov našli útočište v horách Malých Karpát a usadili sa v obciach pod týmto pohorím. Preto je v obci Naháč viac ako polovica priezvísk chorvátskeho pôvodu. Oživenie histórie Naháča priniesol až príchod osvietenca, národného buditeľa a jedného z prvých slovenských spisovateľov Juraja Fándlyho v roku 1780. Ako farár tu pôsobil od roku 1780 do roku 1807.
Kostol a kláštor svätej Kataríny (363 m.n.m.) sa nachádza v pohorí Malé Karpaty, v prírodnej rezervácii Katarínka. Ide o súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia. Kláštorný komplex bol postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu. V dôsledku jozefínskych reforiem bol kláštor v júli 1786 dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny.
Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Ale každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľkostoročnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.
V roku 1984 bola v okolí vyhlásená prírodná rezervácia Katarínka za účelom ochrany genofondu chráneného živočíšneho druhu - jašterice zelenej (Lacerta viridis), ako aj typických suchomilných lesných spoločenstiev na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Malokarpatská lesná železnica bola postavená neďaleko kláštora. Prezývaná je aj ako pállfyovská lesná železnica, ktorá viedla na trase Smolenice - Dobrá Voda povedľa kláštora. Súčasťou expozície je krátke koľajisko s dobovými vozidlami. Železnica pomáhala zbližovať drevo do údolí.
Dobrá Voda (248 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, v okrese Trnava. Chotár Dobrej Vody bol osídlení už v priebehu mladšieho úseku staršej doby kamennej – paleolite. V chotári obce sa našli aj kosti mamuta. Osídlenie mladšej a neskoršej doby kamennej – v neolite a eneolite dokladajú nálezy kamenných sekier a sekeromlatov, vyorávaných na poliach v katastri obce. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda. Lokalita Dobrá Voda bola najaktívnejšou slovenskou seizmickou oblasťou v 20. storočí. V roku 1906 tu zaznamenali aj najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska v minulom storočí. V obci pôsobil známy slovenský spisovateľ a básnik Ján Hollý.
Dobrovodský hrad (367 m.n.m.) bol postavený niekedy v 13 storočí. Ide o gotický hrad, ktorý slúžil na zabezpečenie obchodnej cesty cez Malé Karpaty. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia. Má približne lichobežníkový pôdorys, pevné a vysoké hradby, ktoré strážili tri mohutné veže postavené v rôznych časových obdobiach. Neskôr bol hrad silne poškodený za Rákocziho povstania. Definitívnu osudnú radu však zasadil požiar v roku 1762. V súčasnosti možno obdivovať iba zrúcaniny tohto hradu. Zachovala sa časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb.
