Zobraziť archív

Popis

Komorní Lhotka (410 m n.m.) je obec ležiaca v Moravsko-sliezskom kraji, na úpätí Moravsko-sliezskych Beskyd, v údolí medzi vrchmi Godula, Ropička a Prašivá. Charakter obce je priamo utvorený horským reliéfom Moravsko-sliezskych Beskýd, v ktorých údolí sa obec rozprestiera. Časť obce je v dôsledku svojho urbanistického vývoja obecnou pamiatkovou zónou. Je tu možno obdivovať typické tešínske horské chalúpky s hospodárskymi budovami a senníkmi.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1455, kedy obec vznikla v epoche poľnohospodárskej kolonizácie. Pôvodní obyvatelia boli pravdepodobne miestneho pôvodu. S obcou je zviazaná kúpeľná tradícia. Malé kúpele vznikli v roku 1860 na svahu vrchu Godula. Miestne pramenité žriedlo využil miestny sedliak Jiří Walica a postavil tu primitívne kúpele s tromi drevenými vaňami. Poskytované tu boli aj kúpele v odvaroch z horských bylín. Neskôr tu bol prevádzkovaný aj vodoliečebný ústav a liečili sa tu hlavne choroby dýchacích ciest.

V katastri obce se nachádzajú pomníky a pamätníky. Po 1. svetovej vojne bol postavený z godulského pieskovca v strede obce pomník vojenským obetiam. Na počesť 10. výročia založenia Československej republiky bol v roku 1928 na vrchu Godula postavený pomník. Toleranční pamätník bol postavený na západnom svahu Goduly v roku 1936. Pomník na počesť 30. výročia oslobodenia Československa i obce Červenou armádou bol postavený v roku 1975. V súčasnosti značnú časť obyvateľov tvorí poľská menšina.

Prašivá (843 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Pomenovanie vrcholu pochádza z predkresťanskej doby, kedy sa do lesov na svahoch vrcholu vyvážali ľudia nemocní tzv. prašivinou. Hrebeň Prašivej začína vrcholom s kostolíkom svätého Antonína z Padovy z roku 1640 a turistickou chatou z roku 1921. Ďalej hrebeň naväzuje na vrchol Čupel. Prašivá sa postupne stala významným pútnickým miestom pre tešínsku oblasť, neďalekú Moravu i Slovensko. Púte sa tu konajú dodnes.

Už v 19. storočí sa uvažovalo s výstavbou turistickej chaty. Následkom 1. svetovej vojny však boli plány výstavby pozdržané. Chata bola postavená a sprístupnená až v roku 1921. Mala tri podlažia. V prvom bola jedáleň s výčapom, kuchyňou a verandou, 2. poschodie zaberala obytná časť a na 3. poschodí bola rozhľadňa. Behom 2. svetovej vojny pripadla chata nemeckému turistickému spolku Beskidenverein a prístup na ňu bol zakázaný. Po vojne bola chata znárodnená. Rozhľadňa bola neskôr uzatvorená, v súčasnosti sa po predchádzajúcej rekonštrukcii konajú na rozhľadňu exkurzie. Prístup je spoplatnený.

Chata Kotař (785 m n.m.) sa nachádza pod vrcholom Lípí na hrebeni medzi vrcholmi Ropička a Čupel. Z okolia sa naskytujú krásne výhľady na Lysú horu, ale aj Travný a okolie. Prvé myšlienky o výstavbe horskej chaty vznikli na prelome 19. a 20. storočia, vízia turistického spolku Beskidenverein však nebola uskutočnená. Až v rokoch 1936 a 1937 bývalý ostravský baník Ignác Gřunděl postavil pod Lipím dnešnú chatu, ktorá niesla jeho meno - Gřundělova chata. Po roku 1989 bola chata dlhšiu dobu známa ako Chata na Kotaři.

Chata Ropička (895 m n.m.) sa nachádza v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Vybudovaná bola v roku 1924 na mieste pôvodnej chaty z rokov 1911 až 1913 postavenej poľským turistickým klubom PTT Beskid, ktorá však v roku 1918 do základov vyhorela. Vzhľadom na politickú situáciu postavil poľský turistický spolok chatu na inom mieste, pozemok pod zhorenou chatou kúpil český turistický spolok a postavil tu novú chatu. Neskôr chata prešla do súkromných rúk. V súčasnosti poskytuje v sezóne možnosť občerstvenia. Na vrchole Ropička postavil KČT v roku 1929 drevenú rozhľadňu s orientačnou schémou okolitých hôr. Z rozhľadne bolo možné obdivovať Čantoryju, Klimczok, Javorový, Lysú horu, ako aj kaplnku na Radhošti. Čo sa neskôr s rozhľadňou stalo, nie je známe, ale nikto z pamätníkov ju už nepamätá a je isté, že po vojne už neexistovala.

Horská chata Ostrý (954 m. n.m.) sa nachádza na južnom svahu vrcholu Ostrý v samostnom srdci Beskýd, v krásnom a pokojnom prostredí. Postavená bola v roku 1935. Patrí k najmenším turistickým chatám v Tešínskych Beskydoch. Okolie chaty je odlesnené a pri dobrej viditeľnosti možno obdivovať vrcholy Malej Fatry, Belianskych Tatier, Roháčov i Vysokých Tatier.

Horská chata Kamenitý (m n.m.) bola postavená v jednom z najmalebnejších lokalít v Beskydoch s výhľadom do údolia Lomnej a na pohraničný hrebeň so Slovenskom, uprostred spojnice medzi Kolářovou chatou na Slávičí a chatou Kozubová tesne pod hrebeňom obopínajúcim dolinu riečky Lomná v Beskydoch. Okolie ponúka nádherné výhľady na najstarší prales v republike - Mionší, Burkovský vrch, chatu Slavíč, Babí vrch, Kalužný, Ostrý. V minulosti sa v tejto budove nachádzala poľská škola pre deti horalov, ktorí žili na salašoch v okolí.

Rozhledna Kozubová (982 m n.m.) bola postavená neďaleko vrcholu Kozubová v Moravsko-sliezskych Beskydoch ako súčasť kaplnky v. Anny, ktorá tu bola postavená z iniciatívy farára Ploszeka z Hnojníka v rokoch 1936-1937. Stavbu podľa projektu architekta Dawida z Českého Tešína riadil Jan Kisza z Ropice. Slávnostné vysvätenie stavby z godulského pieskovca prebehlo na sv. Annu v roku 1937 za účasti cca 10 tis. ľudí. Neďaleká turistická chata bola vysvätená v roku 1929 a svojmu účelu slúžila až do roku 1973, kedy vyhorela. V roku 1982 bola na jej mieste sprevádzkovaná súčasná chata Kozubová. Kaplnka s 18 metrov vysokou rozhľadňou je sprístupnená po dohode s prevádzkovateľom chaty na Kozubovej. Na vyhliadkovú plošinu vedie 62 schodov, plošina sa nachádza vo výške 15 metrov nad úrovňou okolitého terénu. Ide o najvýchodnejšie položenú rozhľadňu v Českej republike.

Rozhľadňa poskytuje výhľady severným a východným smerom na česko-slovensko-poľské pohraničie, napr. na Velkú Čantoryju, obec Bystřice nad Olší.

Bocanovice (415 m n.m.) je obec ležiaca v severovýchodnej časti Česka, blízko hranice so Slovenskom a Poľskom, na severných svahoch Beskýd. Rovinaté polia boli pôvodne dosť mokré a žilo tu veľa žiab, čo priťahovalo bociany, ktoré dali obci meno. Podľa povesti sa raz na jeseň prebudili obyvatelia Jablunkova a pri pohľadu smerom k obci si mysleli, že tam nasnežilo. Toľko sa tam vtedy stretlo bocianov. Obec bola založená až v 17. storočí. Prvými usadlíkmi boli valasi, ktorí emigrovali so svojimi stádami oviec cez Karpaty do Rumunska. Obcou prechádza trať Košicko-bohuminskej železnice.

Jablunkov (386 m n.m.) je najvýchodnejšie české mesto, ktoré sa nachádza na sútoku riek Olša a Lomná. Značnú časť súčasných obyvateľov tvorí poľská menšina. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1435. Názov obce je odvodený z výrazu "jablum" z latinského gabella a označuje poplatok. Pôvodná osada či hradisko ležalo na obchodnej ceste a od obchodníkov boli vyberané clá. Osada sa postupne rozrástla a v roku 1560 získala mestské práva. V tej dobe boli jej súčasťou dva mlyny a pivovar. V prvej polovici 18. storočia sa tu usídlili Židia a v roku 1864 si tu otvorili modlitebňu, neskôr tu založili aj židovský cintorín. Najstarší dochovaný náhrobný kameň s údajmi nesie rok 1903, dochovali sa však aj staršie náhrobné kamene bez údajov.

Jablunkov je centrom horskej časti tešínskeho Sliezska s jedinečným folklórom. Každý rok sa tu koná trojdenná prehliadka tradícií, zvykov na festivale Gorolski święto. Kedysi bol miestnymi obyvateľmi na stráženie oviec chovaný dnes už vymretý ovčiarsky pes beskydský bundáš.

  
 
Dátum Názov podujatia Horstvo Kategória
Žiadne podujatie k dispozícií

Najbližšie podujatia

  • CAMP Outdoor Prievidza

Kalendár podujatí

<<  November 2018  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
     1  2  4
  5  6  7  8  911
121314151618
19202122232425
2627282930