Kežmarská Biela voda vzniká sútokom Zeleného potoka, odvodňujúceho dolinu Zeleného plesa a Bieleho potoka, pritekajúceho z Doliny Bielych Plies. Tečie na východ a neďaleko Kežmarku ústí do rieky Poprad. Povedľa potoka prechádza turistický chodník vedúci na Chatu pri Zelenom plese.

Dolina Zeleného plesa patrí vďaka Chate pri Zelenom plese, nenáročnému prístupu a aj vďaka pôsobivej panoráme okolitých vrcholov a doliniek medzi často navštevované doliny. Zaujímavá je najväčšia 900 m vysoká severná stena Malého Kežmarského štítu, či štíhla Jastrabia veža. Cez dolinu prechádza tatranská magistrála, ktorá spája dolinu so Skalnatou dolinou a s Dolinou Bielych plies. Cez bočnú Červenú dolinku vystupuje chodník na Jahňací štít  s výhľadmi na východnú časť Vysokých Tatier, ako aj na panorámu Belianskych Tatier. História doliny je spojená s hľadačmi pokladov, baníkmi, ale aj s turistickými aktivitami (prvá známa turistická návšteva doliny je z r. 1565).

Zelené pleso (1 551 m n.m.) sa nachádza v doline Zeleného plesa vo východnej časti Vysokých Tatier. Obklopené je masívom Malého Kežmarského štítu, Veľkej Svištovky, Predných a Zadných Jatiek a Bujačieho vrchu. Zelené pleso s rozlohou 1,77 ha je najväčším plesom vo východnej časti Vysokých Tatier. Patrí medzi najkrajšie tatranské plesá, možno aj vďaka Chate pri Zelenom plese, ktorá stojí na jeho brehu. Nachádza sa v najväčšom a najhlbšom karovom kotle Doliny Kežmarskej Bielej vody pod stenou Malého Kežmarského štítu. Na piesčitom dne plesa vidieť vyvierajúce pramene, vďaka ktorým pleso získava zelené škvrny na dne.

Chata pri Zelenom plese (1 551 m n.m.) je známa aj ako Brnčalova chata a patrí medzi najobľúbenejšie tatranské chaty vzhľadom na polohu. Prvá útulňa bola postavená v roku 1876 na východnom brehu rovnomenného jazera. V roku 1887 ju premiestnili na južný breh plesa a v roku 1890 vyhorela. Neskôr v roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami a povojnovými prestavbami vznikol dnešný objekt. Chata po roku 1950 niesla meno Alberta Brnčala (1919-1950), profesora telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline.

Jahňací štít (2 229 m n.m.) je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier, ktorý sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol pomenovanie Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Vybiehajú z neho štyri hrebene: juhozápadný - smerom ku Kolovému sedlu, kadiaľ vedie turistická značkovaná cesta, severozápadný - oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny, severovýchodný - spadá do Kopského sedla a juhovýchodný - oddeľuje Červenú dolinu od doliny Bielych plies. Z vrcholu je pekný výhľad na okolité doliny a štíty (Lomnický štít, Pyšný štít, Kolový štít a iné), no obdivovať možno aj poľské vrcholy a Pieniny s ich vrcholom Tri koruny. Prvý známy výstup uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson, ale bezpochyby boli na končiari pred ním pastieri, pytliaci a haviari, ktorí v 18. storočí na jeho severozápadných hrebeni dolovali meď.