Vsetínske vrchy sú flyšovým pohorím a patria do Západných Karpát, do podcelku Západné Beskydy. Hrebeň sa tiahne západno-východným smerom, od Vsetískej Bečvy až po Makovský priesmyk, ktorý leží na hraniciach so Slovenskom. Vsetínske vrchy majú mierne zvlnený hrebeň, ktorý bol kedysi zalesnený. Postupnou kolonizáciou sa vytvorili lúky slúžiace ako paseky. Viaceré horské lúky sú lokalitami s výskytom vzácnych chránených rastlín a stali sa z nich chránené prírodné rezervácie.

Hrebeň Vsetínskych vrchov sa tiahne západno-východným smerom, od Vsetískej Bečvy až po Makovský priesmyk, ktorý leží na hraniciach so Slovenskom, na Kysuciach. Vsetínske vrchy majú mierne zvlnený hrebeň, ktorý bol kedysi zalesnený. Postupnou kolonizáciou sa na hrebeni vytvorili lúky slúžiace ako paseky. Viaceré horské lúky sú lokalitami s výskytom vzácnych chránených rastlín a stali sa z nich chránené prírodné rezervácie. Najvyšším vrcholom Vsetínskych vrchov je Vysoká (1 024 m. n. m.). Ďalšími významnými vrcholmi sú Vsácky Cáb (841 m. n. m.), Tanečnice (912 m. n. m.) a Soláň (861 m. n. m.). Veľká časť pohoria je zalesnená, pričom najväčšie zastúpenie tu majú hlavne smrekové a zmiešané lesy, či bučiny. Väčšina pôvodných lesov bola v stredoveku vyrúbaná a nahradená bola smrekovými porastmi. Pozostatky pôvodných lesov možno nájsť v pralesovej rezervácii Kutaný pod vrcholom Vsackého cábu. V pohorí sa nachádzajú viaceré zosuvy a skalnaté zrázy a útvary. Vsetínske vrchy sú často vyhľadávané turistami. Z hrebeňa Vsetínskych vrchov sú krásne výhľady do údolia, smerom na sever na vrcholy Beskýd a smerom na juh na Javorníky.

Rozhľadňa Búřov (660 m n.m.) bola opätovne pre návštevníkov otvorená v roku 2023 po jej rekonštrukcii. Postavená bola nad obcou Valašská Bystrice. Pôvodná  rozhľadňa bola postavená v roku 2005. Ide o drevenú rozhľadňu s celkovou výškou 6,5 metra. Rozhľadňa je voľne prístupná. Ponúka pekné výhľady hlavne na západný výbežok Moravsko-sliezskych Beskýd, na okolie Radhošťa, Vsetínske a Hostýnske vrchy.  

Ptáčnice (830 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa vo Hostýnsko-vsetínskej hornatine, neďaleko horského hotela Vsacký Cáb. Ide o plochý vrchol ležiaci na hlavnom hrebeni Vsetínskych Beskýd. Je významnou križovatkou množstva turistických a cykloturistických trás. Na vrchole bol vybudovaný drevený turistický prístrešok. Vrchol je zalesnený a neposkytuje rozhľady do okolia. Čiastočné výhľady sú možné asi 100 metrov pod vrcholom na jeho úbočí.

Horský hotel Vsacký Cáb (825 m n.m.) bol vybudovaný v center Vsetínskych vrchov, kúsok pod samotným vrcholom Cáb, na križovatke turistických s cykloturistických trás. Prvotná chata bola postavená v rokoch 1927-1928 a následne bola viackrát prestavaná. Pôvodne mala chata iba krčmu, pivnicu a niekoľko izieb. Voda sa na chatu nosila zo studničky vzdialenej asi 150 metrov. Prakticky s chatou bola postavená aj neďaleká mohyla, ktorá mala pripomenúť 10. výročie republiky a 40. rokov existencie klubu turistov. Kedysi tu stáli aj dva skokanské mostíky z roku 1932, ktoré však boli ešte pred vojnou odstránené. Ide o celoročne otvorenú reštauráciu ponúkajúcu tradičnú kuchyňu s možnosťou ubytovania.

Vsacká Tanečnice ( m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa vo Hostýnsko-vsetínskej hornatine, hlavnom hrebeni Vsetínskych Beskýd. Vrchol je zalesnený a neposkytuje výhľady do okolia. Osadená je tu vrcholová kniha a tabuľa s popisom vzniku názvu tohto vrcholu. Neďaleko bol osadený pamätný kameň odboja proti fašizmu.

Horský hotel Čarták (813 m n.m.) sa nachádza na Soláni, v malebnom prostredí Beskýd, na hrebeňovej trase spájajúcej vrcholy Vsacký Cáb a Bumbálka. Názov vznikol zo slova čarda, čo bol strážny domček portašov, ktorý na mieste dnešného hotela stál. Horský hotel ponúka ubytovania aj vynikajúcu kuchyňu, ako aj ubytovanie. Vďaka svojej polohe a nádhernému okoliu s prírodou pripomína zmenšený obraz Valašska.

Soláň (861 m.n.m.) je vrchol v Hostýnsko-vsetínskej hornatine, ktorý je považovaný za jednu z najkrajších častí Valašska. V neďalekej pôvodnej reštaurácii Čarták sa v 20. rokoch minulého storočia schádzali významní maliari, spisovatelia a hudobný skladatelia a preto sa tiež nazýva ako vrchol umelcov. Preslávený je ako valašský Olymp, keďže vždy patril k vyhľadávaným miestam maliarov. V okolí sa natáčali viaceré filmy, ako Portáš, Děvče z Beskyd, Zítra se bude tančit všude, Advent. Z vrcholu, na ktorom bola v roku 2006 postavená zvonička, sa otvárajú ďaleké rozhľady. Obdivovať možno masív Radhošťa, Smrk, Kněhyne, Lysú horu a hrebeň Javorníkov. Za krásneho počasia je možné vidieť aj Jeseníky, hrebeň Malej Fatry, Súľovské skaly a Martinské hole. V okolí vrcholu se dochovalo niekoľko ukážok rázovitých valašských stavieb. Zvonička slúži ako informačné centrum a galéria umenia.

Benešky (855 m n.m.) sa nachádzajú na hlavnom hrebeni Vsetínskych vrchov na trase medzi Soláňom a Třeštíkom. Ide o známu križovatku turistických trás, neďaleko ktorej sa nachádza prameň Beneška. Vyznačuje sa hrebeňovými lúkami a preto poskytuje krásny výhľad do okolia. Na rázcestí je postavený drevený altánok. Na okolitých lúkach bolo spozorovaných 9 druhov orchideí.

Rozhledna Miloňová (846 m n.m.) je drevená rozhľadňa so šindľovou strechou postavená neďaleko obce Veľké Karlovice, vo Vsetínskych vrchoch. Otvorená bola v roku 2012, pričom ide o 24 metrov vysokú rozhľadňu na kamennom základe. Vyhliadková plošina sa nachádza 20 metrov nad úrovňou terénu a poskytuje kruhový výhľad na Javorníky a oblasť Valašska. Rozhľadňu postavili Lesy ČR podľa návrhu architekta Antonína Závady, ktorý projektoval aj Jurkovičovu rozhľadňu v Rožnově pod Radhoštěm.

Velké Karlovice (512 m n.m.) je obec nachádzajúca sa medzi pohorím Javorníky a Vsetínske vrchy. Táto typická valašská obec sa vyznačuje nezvyčajne veľkou rozlohou k pomeru počtu obyvateľov. Vzdialenosť od jedného konca obce k druhému koncu je viac ako 10 kilometrov a zaraďuje sa medzi najväčšie obce v Česku. Obec bola založená v roku 1714 a svoju pečať získala v roku 1762. Z tejto doby sa zachovalo viacero pamiatok, ako napríklad drevený barokový kostol Panny Márie Snežnej z roku 1754, obchodný dom slúžiaci ako Karlovské múzeum približujúce obraz života ľudí v tomto rázovitom kúte Valašska. Natáčali sa tu seriály Doktor Martin a Strážmistr Topinka a rozprávka Největší dar.