Staré Hory (480 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v údolí Starohorského potoka v Starohorských vrchoch, severne od Banskej Bystrice. Sú deliacou líniou medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Nad obcou sa týči skalný prírodný výtvor Majerova skala. Obec sa prvýkrát spomína ako sídlo v roku 1517, dokladá to písomná správa k baníckemu povstaniu pod názvom Antiquam Montem. Pozostáva z osád Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová, roztrúsených po dolinách. Osady vznikli v 14.-15. storočí, buď pri baniach alebo uhliskách, pracujúcich pre miestnu hutu. Baníctvo tu zaniklo v 19. storočí. Z obce je možné peši sa dostať na Španiu Dolinu a to baníckou štôlňou z roku 1614.

Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia, dominantným pôvodne gotickým kostolom Navštívenia Panny Márie. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole.

Partizánsky chodník spája Staré Hory zo Špaňou Dolinou. Chodník je súčasťou tzv. “Partizánskej republiky”. Partizánska republika bola oblasť Nízkych Tatier, juhu Veľkej Fatry, Starohorských vrchov a severovýchodne od Banskej Bystrice, ktorá bola kontrolovaná partizánmi po potlačení SNP. Náučný chodník Partizánsky chodník má dĺžku 11 km, má 5 zastavení a vedie zo sedla Dolný Šturec cez Richtárovú do Španej Doliny, popri trase bývalého Špaňodolinského vodovodu popod Jelenskú skalu k bunkru Mor ho.

Bunker “Mor ho!“ (920 m n.m.) je zachovalý partizánsky bunker na pripomenutie toho, že Staré Hory boli dôležitou súčasťou Partizánskej republiky, ktorá vznikla po potlačení Slovenského národného povstania. Bunker sa nachádza pod Jelenskou skalou a v zime na prelome rokov 1944 - 45 tu mal sídlo štáb brigády "Pomstiteľ" mjr. Morosova. Tu sa tvoril a tlačil časopis Mor ho! a bola tu aj dôležitá telefonická centrála, ktorá zabezpečovala komunikáciu medzi partizánskymi skupinami. Bunker je dnes zrekonštruovaný a voľne prístupný verejnosti. Nachádza sa pri ňom i pamätná tabuľa pripomínajúca jeho niekdajší význam. To, že bol bunker naozaj vynikajúco ukrytý, potvrdzuje aj jeho skromné rozmery, či úzka cestička vedúca cez hustý les a krovie. Bunker je jednou zo zastávok Partizánskeho náučného chodníka a je prístupný i po krátkej neznačenej odbočke z červeno značeného turistického chodníka spájajúceho Španiu Dolinu a Staré Hory.

Sedlo Dolný Šturec (920 m n.m.) je sedlo nachádzajúce sa v Starohorských vrchoch. Leží neďaleko obce Špania dolina. Je významnou križovatkou peších aj cykloturistických trás. Sedlom prechádza Partizánsky chodník, Barborská cesta aj Svätojakubská cesta na Slovensku.

Špania Dolina (705 m n. m.) je banícka obec nachádzajúca sa v západnej časti Starohorských vrchov. Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. – 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite.  Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v obci tvorí jedinečný súbor baníckych domov postavených z dreva a kameňa. Popri murovaných objektoch, súvisiacich s činnosťou banskej správy tvoria podstatnú časť zástavby prízemné a poschodové banícke ľudové domy, budované zväčša zo zrubových konštrukcií na kamennej podmurovke. Kamenné i drevené steny omazali hlinou a obielili vápnom. Sedlové strechy s doštenými štítmi pokrývali pôvodne šindľom. Väčšina zo zachovalých ľudových domov je z 19. storočia.

Nádhernej panoráme dominuje ranogotický Kostol Premenenia Pána z 13. storočia s vysokou vežou s románskymi základmi. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.