COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Veľký Plešivec
Dátum konania:
12.11.2022
Cieľ:
Veľký Plešivec - Malé Karpaty
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Na podporu organizácie podujatia boli použité prostriedky z 2 % dane z príjmov.

Trasa:

Ošmek - Veľký Plešivec - Čachtický hrad - Višňové, vlak - Pod Drapliakom - Nové Mesto nad Váhom, reštaurácia Kačabar.

Dodatočný program:

počas trasy možnosť absolvovať prehliadku Čachtického hradu.

Náročnosť:

stredne náročné, prevýšenie: 596 m, dĺžka trasy: 17,9 km, čas pochodu: 5:50 hod.

Vedúci podujatia:

Ing. Ján Gašparovič, inštruktor pešej turistiky I. kvalifikačného stupňa

E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0918 777 400.

 

Cieľová oblasť

Cieľ:
Veľký Plešivec

Popis

Čahtické Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá severnú časť pohoria. Najvyšší bod sú 588 m n. m. vysoké Salášky. Na západe a severe hraničí s Myjavskou pahorkatinou, na severovýchode s Bielokarpatským podhorím a východný okraj pozvoľna prechádza do Trnavskej pahorkatiny, patriacej do Podunajskej pahorkatiny. Vnútri geomorfologického podcelku leží jediná obec, Višňové, v centrálnej časti, pod Čachtickým hradom. V južnej časti sa nachádza niekoľko kopaníc obcí Podolie, Krajné a Prašník. Západná časť je budovaná vápencami a dolomitmi stredného až vrchného triasu, kým južná a východná časť najmä ílovcami, pieskami a pieskovcami. Od Podunajskej pahorkatiny je pohorie oddelené výraznou zlomovou líniou. V centrálnej časti Čachtických Karpát sa nachádza Čachtický kras a túto oblasť rozrezáva riečka Jablonka, vytvárajúca veľkým oblúkom kaňonovitú dolinu. Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádzajú sa tu štyri chránené územia: Čachtická jaskyňa, Čachtický hradný vrch, Málová a Plešivec.

Veľký Plešivec (484 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v severnej časti pohoria Malé Karpaty, v južnej časti podcelku Čachtické Karpaty. Leží medzi obcami Čachtice a Hrachovište. Hoci výškou nevyniká, zameškané v tomto smere doháňa špičkovými, hoc len polkruhovými výhľadmi smerom na Považie. Výhľadu dominuje údolie Váhu, hradba Považského Inovca, Veľká Javorina, Záruby, či Zobor. Z Plešivca je údajne vidno až sedem hradov, no najviac viditeľné boli Čachtický hrad a hrad Tematín. Z vodných plôch je výborne viditeľná vodná nádrž Čachtice. Čo sa týka miest a mestečiek sú to samozrejme Čachtice, Piešťany a Vrbové. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom. Okrem neskutočných výhľadov tento kopec ponúka i veľmi peknú, nenáročnú túru k jeho vrcholu. Tento kopec je zároveň pútnickým vrcholom. Na vrchole sa okrem ohniska nachádza aj tabuľka s popisom výhľadu a oceľový kríž vysoký cca 3 metre.

Samotný vrchol je tvorený trávnatým oblým priestranstvom. Je to v podstate polkruhovitá horská lúčka. Na severe je zalesnený peknými borovicami. Časť vrchu je zalesnená, časť pokrývajú stepi a lesostepi s bohatým výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov, najmä stepného hmyzu. Miestami sú tu roztrúsené vápencové skalky menších rozmerov. K zaujímavostiam ohľadne vrcholu patrí i fakt, že je ideálnou štartovacou plochou pre paraglajderov, ktorí to patrične využívajú.

Čachtický hrad (350 m n.m.) je dnes hradná zrúcanina na vápencovo-dolomitickom vrchu v Čachtickom krase, Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové. Vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. Ide o bývalé sídlo krvavej grófky Alžbety Báthoryovej. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec.

Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14. storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.

Hrad smutne preslávila Alžbeta Báthoryová, ktorá tu žila na prelome 16. a 17. storočia. Pre jej sadistické sklony ju nazývali „krvavá grófka“. Údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna. Na získanie krvi jej slúžila železná panna, ktorá mala v hrudi zabudované dlhé nože. Keď sa k nej dievča pritislo, nože vyrazili z pŕs a krv stekala do pripraveného kúpeľa.

Višňové (220 m n.m.) je obec ležiaca na úpätí severných výbežkov Malých Karpát pod Čachtickým hradom. Nad Višňovým sa vypína hrad Čachtice. V katastrálnom území obce sa nachádza časť NPR Čachtický hradný vrch. Obec dostala názov po divej, po stráňach rastúcej višne. Podľa novšieho podania je názov odvodený od slova "vyššie". Stará osada bol postavená pozdĺž miestnej riečky, ktorá často spôsobovala povodne. Veľká povodeň je zaznamenaná v roku 1850. Obyvatelia si teda začali stavať domy po okolitých vŕškoch, teda vyššie nad riečkou. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1392. Obec patrila panstvu Čachtice. V roku 1715 mala obec mlyn aj vinice. Dominantou a významnou pamiatkou obce je zvonica z roku 1899, ktorú stavali obyvatelia obce zo samého kameňa do výšky múrov 8 metrov.

Čachtická jaskyňa sa nachádza pri obci Čachtice, na úpätí Malých Karpát. Ide o národnú prírodnú pamiatku, ktorá bola objavená v rokoch 1956. Vchod do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových jám severne od kóty Drapľák v nadmorskej výške 335 m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb 4 058 m s zvislým rozpätím 110 m. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov a stalagmitov rôznorodých tvarov a veľkostí.

Najbližšie podujatia

  • ZAJO CAMP Outdoor Prievidza
  • CAMP Outdoor Prievidza

Kalendár podujatí

<<  Február 2023  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
    1  2  3  5
  6  7  8  91012
1314151619
20212223
2728