Chyba
  • JFolder::files: Cesta nie je priečinok:
Upozornenie
  • There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder:

COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Martinské hole
Dátum konania:
02.11.2019
Cieľ:
Minčol - Veľká lúka - Veterné - Malá Fatra
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Na podporu organizácie tohto podujatia boli použité prostriedky z 2% dane z príjmu, účastníckom podujatia bola poskytnutá zľava z účastníckeho poplatku vo výške 30 %.

Trasa:

Višňové - Minčol - Sedlo Prašivé - Pod Krížavou - Krížava, vysielač - Veľká lúka - Vidlica - Veterné - Svitačova dolina - Kuneradský zámok.

Náročnosť:

stredne náročné, dĺžka trasy: 20,2 km, prevýšenie: 1 239 m, čas pochodu: 7:00 h.

Zodpovedný vedúci:

Ing. Dušan Vakula, inštruktor I. tr. pešej turistiky

e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. alebo mobil: 0904 939 330.

{gallery}Martinske_hole{/gallery}

Cieľová oblasť

Cieľ:
Minčol - Veľká lúka - Veterné

Popis

Višňové (450 m n.m.) je obec nachádzajúca sa vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry. Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová, Úplaz, Minčol, Horná i Dolná roveň a Valientov diel.

Najstaršími dôkazmi osídlenia okolia obce je popolnicové pohrebisko z bronzovej doby, kedy ľud lužickej kultúry obýval návršie v susednej Rosine, len niekoľko sto metrov od súčasnej hranice chotára Višňového. Vtedajší osídlenci sa zaiste pohybovali aj mimo vymedzený priestor svojho sídla. Archeologický prieskum počas výstavby diaľnice odhalil v blízkosti obce črepy pravekej keramiky, predbežne datovanej do doby bronzovej a železnej. Počas tohto prieskumu boli pri hranici s turianskym chotárom objavené tiež nateraz nedatované pozostatky mohylových objektov. Priamym svedectvom osídlenia chotára boli aj slovanské mohyly z 9. storočia na severných svahoch vrchu Hoblík, ktoré však boli zničené poľnohospodárskou činnosťou.

O pôvode názvu jestvujú tri teórie; prvá hovorí o založení dediny na mieste zarastenom višňami, druhá odvodzuje pomenovanie podľa vyvýšeného položenia (nadmorskej výšky), na ktorom bola obec založená, tretia odvodzuje názov od priezviska dedičného richtára Višňovského. Vďaka zázračným uzdraveniam v kostole sv. Mikuláša koncom 17. storočia sa z obce stalo pútnické miesto.

Minčol (1 364 m.n.m.) je lúčnatý vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Je druhým najväčším vrcholom Lúčanskej Fatry. Na vrchole je umiestnený veľký kovový dvojkríž. Nachádza sa tu križovatka viacerých turistických značiek. Z vrcholu je kruhový výhľad na Žilinskú, Turčiansku kotlinu, na Malú a Veľkú Fatru.

Za priaznivých podmienok možno obdivovať končiare Vysokých i Nízkych Tatier, Veľký Choč, Oravské i Kysucké Beskydy, Lysú horu, Radhošť aj Veľkú Javorinu nad Starou Turou. V okolí vrcholu sa počas druhej svetovej vojny odohrali silné boje, čoho dokladom je aj pamätník na úpätí kopca. Na jeho svahoch sú dodnes pozostatky zákopov a expozícia zbraní.

Krížava (1 458 m.n.m.) je nevýrazný hôľnatý vrchol na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Je ľahko rozpoznateľný podľa vysielača na svojom vrchole. Vrchol Krížavy leží v najatraktívnejšej lúčnatej časti hrebeňa so stálymi výhľadmi. Poskytuje pekné výhľady do širokého okolia, hlavne na vrcholy pohoria Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Oravské Beskydy, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky či Strážovské vrchy. Krížava je vďaka pracovisku pre riadenie letovej prevádzky známa v celej Európe.

Martinské hole sú najväčším rekreačným a turistickým strediskom v Lúčanskej Malej Fatre, západne od mesta Martin, na južnom svahu vrcholu Krížava. Stredisko zimných športov má názov Winter Park Martinky, letné stredisko Summer Park Martinky. V stredisku sa nachádza Chata na Martinských holiach.

Prvá zmienka o Martinských holiach v súvislosti so športovými aktivitami je z roku 1921, kedy bol založený Klub československých turistov Sokol a začala sa tu výstavba objektov. Počas druhej svetovej vojny boli všetky chaty a objekty vypálené. Prvý lyžiarsky vlek bol postavený v roku 1957 a sedačková lanovka v roku 1974, ktorej prevádzka bola ukončená 30. apríla 2005.

Veľká lúka (1475,5 m n. m.) je široký trávnatý vrch, podľa ktorého je pomenovaný veľký podcelok Malej Fatry, tzv. Lúčanská Malá Fatra. Vďaka ľahkej dostupnosti a blízkosti strediska Martinky je hojne navštevovaný. Križuje sa tu niekoľko turistických chodníkov. Na vrchu sa nachádza dnes už nefunkčný 60 m vysoký vysielač, ktorý svojho času patril k najvýkonnejším na Slovensku. Veľká lúka je bohatá na porasty kosodreviny a čučoriedok, ale i na zamokrené rašeliniská, ktoré sú po daždi ťažko priechodné. Vrchol Veľkej lúky je vynikajúcim vyhliadkovým bodom. Možno odtiaľto obdivovať masívy Veľkej a Malej Fatry, Žilinskú i Turčiansku kotlinu.

Veterné (1 441,6 m n. m.) je hôľnatý vrchol na hlavnom hrebeni Lúčanskej časti Malej Fatry. Ide o tretí najvyšší vrchol tejto časti Malej Fatry. Nachádza sa v hlavnom hrebeni, medzi Vidlicou a Hornou Lúkou. Vrch je v nižších polohách zalesnený, vrcholová časť je však hôľna, vďaka čomu sa z nej naskytajú krásne výhľady na všetky svetové strany. Možno odtiaľto pozorovať celú Malú Fatru, ale tiež pohoria Veľká Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky a ďalšie. Nevýhodou hôľneho charakteru je silný vietor, s ktorým sa tu stretneme temer vždy, a ktorý vrchu vtisol i pomenovanie. Na jeho svahoch sú husté porasty čučoriedky obyčajnej.

Kuneradský zámok (600 m n.m.) sa nachádza v Svitačovej doline pri Rajeckých Tepliciach. Stavba je postavená v štýle modernej secesie podľa francúzskej architektúry. Kaštieľ dopĺňajú nárožné veže, vikiere, terasy s arkádami, vonkajšie schodiská a park. K kaštieľu bola postavená kaplnka svätej Terezky Ježiškovej. Pôvodne bol kaštieľ moderne zariadený a pripojený na vlastnú vodnú elektráreň. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký kaštieľ pre vtedajších cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Františka Jozefa a Viliama II. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tento zámer neuskutočnil. Slúžil ako rodinné sídlo. Neskôr počas SNP mala v zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Preto ho 25. septembra 1944 nemecké jednotky vypálili. Dnes tu je osadená pamätná tabuľa.

Po rekonštrukcii v roku 1959 zámok slúžil na liečenie ochorení dýchacích ciest ako Liečebňa SNP Kunerad. Ďalšia rekonštrukcia prebehla v roku 1974. Počas rekonštrukcie, 10. marca 2010 zasiahol strechu kaštieľa veľký požiar. Po ôsmych rokoch, 20. októbra 2018 chátrajúci zámok opäť vyhorel.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Január 2020  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
    2  3  5
  6  7  8  91012
13141516171819
202122232426
2728293031