Chmeľová (925 m n.m.) je najvyšší vrchol Bielych Karpát a patrí medzi najkrajšie vrcholy tohto pohoria. Tvorí ho vápencový masív, ktorý vytvára v mierne modelovanej krajine prevažne oblých kopcov dramatickú a zďaleka viditeľnú dominantu pohoria. Belavé vápencové skaly, podľa ktorých boli pravdepodobne pomenované Biele Karpaty, vystupujú v okolí Chmeľovej ako é monumentálna sústava rovnobežne usporiadaných skalných útesov, stien a pásov. Celý tento nevídaný komplex nesie názov Vršatské bradlá, ktoré patria k prírodným perlám Slovenska.

Vrchol tvoria dva hrby, vyšší s triangulačným bodom obklopuje les, nižší, oddelený trávnatým sedlom, zakončuje skalný ráz. Výhľad z vrcholu je síce iba polkruhový, za dobrého počasia poskytuje krásne výhľady do okolia, hlavne na južné a západné pohoria. Krásny je aj pohľad na údolie Váhu s mestami, dedinkami a s jasne viditeľnou lesklou plochou umelého kanálu na rieke Váh. Smerom na Moravu poteší sýta zeleň lesov s plochami horských lúk.

Vršatec (897 m n. m.) sa rozprestiera nad obcou Vršatské Podhradie na vápencových útesoch Vršatských bradiel. Ruina kráľovského pohraničného hradu vytvára dominantu Bielych Karpát. Hrad bol postavený v 13. storočí ako ochranný hrad nad cestou na Moravu. Skladal sa z horného hradu so štvorbokou pozorovacou vežou a z nižšie položeného predhradia. Je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale na Slovensku.

V roku 1708 hrad obsadilo cisárske vojsko a na panovníkov rozkaz bol hrad výbuchom zničený. V súčasnosti vedie k hradu náučný chodník. Spomedzi ruín hradu sa otvára nádherný výhľad na celé Vážske podolie, Strážovské vrchy a Veľkú Fatru.

Vršatecké Podhradie (650 m n. m.) leží v Bielych Karpatoch pod malebnými Vršatskými Bradlami. Je okrajovou hraničnou obcou s Českou republikou pod dvomi skalnými masívmi a zrúcaninou hradu. Najstaršie obdobie histórie osídlenia obce je preukázané nálezom sídliska a žiarového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Nájdené bolo aj sídlisko púchovskej kultúry z obdobia prelomu storočia, slovanské hroby z 9. storočia a hromadný nález železných nástrojov slovanského kováča z 9. storočia.

Červený Kameň (361 m n.m.) leží na severe Bielych Karpát v doline zvanej Červený Kameň. Nachádzajú sa tu štíhle skalnaté bradlá zo skupiny Vrštaských bradiel, ktoré tvoria skrasovatené druhohorné horniny. Našlo sa tu sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. V polovici 20. storočia tu vyrábal Ján Gašpar originálne klarinetové osemdierkové píšťaly zvané fanfárky.

V katastrálnom území obce sa nachádza prírodná pamiatka Brezovská dolina a prírodná rezervácia Červenokamenské bradlo. Obec je pomenovaná podľa 45 m vysokom vápencovom monolite - červenej skale. V roku 1931 bola do skaly vystrieľaná jaskyňa na pamiatku 1500 rokov od konania mariánskeho cirkevného snemu v Efeze.