Jizerské hory sa nachádzajú v česko-poľskom pohraničí, neďaleko Liberca. Patria medzi najčistejšie české pohoria a zároveň sú najsevernejším českým pohorím. Pomenované sú podľa rieky Jizery, prameniacej pod Smrkom, ktorý je najvyšším vrchom v českej časti. Veľká časť pohoria sa nachádza v Poľsku s najvyšším vrcholom Vysoká kopa (1 126 m n. m.).

Pre Jizerské hory sú charakteristické zarovnané povrchy vo vrcholových oblastiach, vytvárajúce vysoko položené náhorné plošiny. Z nich vystupujú žulové vrcholky s množstvom rašelinísk. V pohorí sa nachádza 28 vrcholov s nadmorskou výškou nad 1 000 m n. m. Pohorie má hustú sieť vodných tokov a hrebene tvoria rozvodnicu medzi Baltským a Severným morom. Príroda Jizerských hôr sa vyznačuje drsným severským rázom s množstvom prekrásnach miest s ojedinelými prírodnými výtvormi.

Frýdlantské cimbuří (900 m n.m.) je významná skalná skupina v strednej časti hrebeňa Poledných kameňov. Názov má pripomínať podobnosť skál s ozubeným zakončením hradieb frýdlantského zámku. V okolí skál bola do roku 1999 rovnomenná prírodná rezervácia, ktorá je dnes časťou národnej prírodnej rezervácie Jizerskohorské bučiny. Západný vrchol nazývaný Brandfels, bol v roku 1978 sprístupnený po železnom rebríku i bežným turistom. Zo skaly je nádherná vyhliadka do údolia a rokliny Černého potoka. Známa je vyhliadka Hájni kostel, ktorá sa nachádza na skale. Názov získala podľa povesti, ktorá hovorí, že táto skala je pozostatkom zrúteného kostola.

Poledný kameny (1 006 m n.m.)  sú vrcholovým skaliskom Jizerských hôr. Na samotnom vrchole sa nachádza niekoľko skalísk a samotných kameňov. Na hrebeni sa nachádzajú chránené porasty jarabiny.

Jizera (1 122 m n.m.)  je druhý najvyšší vrch českej časti Jizerských hôr. Masív je tvorený žulou, ktorej časť vystupuje v podobe výraznej skaly na povrch a dáva tak vrchu charakteristický vzhľad. Zároveň umožňuje výborný výhľad do širokého okolia. V nadmorskej výške nad 1 000 m n. m. sa okolo vrcholu rozprestiera prírodná rezervácia Prales Jizera, chrániaca zvyšky smrekových porastov.

Rozhledna na Čihadle (980 m n.m.) je drevená rozhľadňa na hrebeni Jizerských hôr, pri vrcholovom rašelinisku „Na Čihadle“, v sedle mezi Smědavskou horou a Černou horou. Nová poschodová veža bola postavená v roku 2012.

Vyhliadka Ořešník (800 m n.m.) je skalná dominanta týčiaca sa nad obcou Hejnice. Na vrchol sa dá dostať po schodíkoch vytesaných do skaly. Na vrchole je osadený kríž, pôvodne postavený františkánmi z kláštora v Hejniciach.

Rašeliniště Jizerky (860-890 m n.m.) je národná prírodná rezervácia nachádzajúca sa v Jizerských horách. Oblasť je chránená z dôvodu ochrany porastov, kveteny, rašelinísk a krajinných útvarov. Rozprestiera sa na širokej plochej panve medzi dvojicou horských hrebeňov - Vlašským a Středním Jizerským hrebeňom. Chráneným územím preteká potok Jizerka. Rozsiahle rašelinisko je sprístupnené náučným chodníkom.

Rašeliniště Jizery (803-873 m n.m.) je prírodná rezervácia nachádzajúca sa medzi Jizerkou a Smědavou, neďaleko česko-poľskej hranice na Veľkej jizerskej lúke. Je najrozsiahlejším rašeliniskom Jizerských hôr, ako aj celej Českej republiky. Najrozsiahlejšia časť sa nachádza na poľskom území, kde bola dlhodobo chránená relatívne malá časť územia nazývaná tiež ako Torfowisko Izerskie. Od roku 2000 však bola rezervácia výrazne rozšířena a je označená novým názvom Torfowiska Doliny Izery. Územie veľké prírodovedeckej hodnoty bolo organizáciou UNESCO zaradené medzi najvýznamnejšie európske lokality.

Pytlácké kameny (975 m n.m.) je vrchol ležiaci v Jizerských horách, na ktorom je sprístupnené vrcholové skalisko zabezpečené zábradlím. Svoje meno získal podľa úkrytu Hennricha - slávneho jizerského pytliaka, ktorý bol zastrelený v roku 1813. Krížik pripomínajúci jeho smrť bol postavený 500 metrov juhozápadne od vrcholu. Z vrcholu je výhľad na Jizerku, Malú Jizerskú lúku a Veľkú Jizerskú lúku s pozostatkami osady Velká Jizera.

Smrk (1 124 m n. m.) je najvyšší vrchol českej časti Jizerských hôr a zároveň ic druhý najvyšší vrchol. Masív sa nachádza na hranici Čiech a Poľska, v mieste styku historických území Čechy, Lužnice a Sliezsko. Samotný vrchol sa nachádza na českom území, no tesne za hranicou je poľský, o 1 m nižší neoznačený vrchol Smrek. Na rozsiahlom plochom vrchole bola v roku 2003 postavená 20 metrov vysoká oceľová rozhľadňa. Pri nej stojí Körnerov pomník v tvare rulového obelisku, pripomínajúci výstup nemeckého básnika Karla Theodora Körnera. Na južných svahoch Smrku pramení rieka Jizera.

Rozledna Královka (859 m n.m.) sa vypína nad strediskom Bedřichov v Jizerských horách, na vrchole Nekras. Je vysoká 24 metrov. Na vežu vedie 102 schodov. Z rozhľadne je krásny výhľad na Jizerské hory, Krkonoše, Poľsko, Nemecko, Český ráj, Ještěd a Jablonec nad Nisou. Dnešná rozhľadňa mala drevenú predchodkyňu, ktorá bola postavená v roku 1888. V roku1906 však bola zničená víchricou a postavená bola nová kamenná rozhľadňa. V roku 1934 bol k rozhľadni pristavaný horský dom, dnes sa tu nachádza reštaurácia s terasou. Vstup na rozhľadňu je spoplatnený.

Rozhledna Slovanka (827 m n.m.) stojí na Seibtovom vrchu v Jizerských horách. Vysoká je 14 metrov. Poskytuje úchvatné výhľady na Jizeru, Josefodolské Peklo, rozhľadňu Královka i vrchol Holubník. Táto rozhľadňa slúži turistom už 125 rokov, prvý krát bola sprístupnená v roku 1887. Je teda najstaršou kovovou rozhľadňou v celých Čechách. Kovové prvky rozhľadne boli dovezené až z Viedne. Rozhľadňa v priebehu času chátrala. V roku 1999 bola vyhlásená za technickú pamiatku a vďaka nadšencom z Občianskeho združenia na záchranu Slovanky bola zrekonštruovaná.

Rozhledna Bramberk (787 m n.m.) je symbolom Loučan nad Nisou. Postavená bola na kopci Krásný, na Bramberskom hrebeni už v roku 1892 ako drevená rozhľadňa. Postupne bola prebudovaná na žulovú rozhľadňu, otvorená bola v roku 1912. Neskôr bola zrekonštruovaná a verejnosti sprístupnená v roku 2010. Kamenná rozhľadňa je vysoká 21 metrov. Na hornú výhľadovú plošinu vedie 89 drevených schodov. Z rozhľadne sa otvára kruhový výhľad do širokého okolia, obdivovať možno Krkonoše, Jizerské hory, pri dobrej viditeľnosti možno obdivovať aj Sněžku, Černú horu, Bezděz, Ještěd, Jablonec nad Nisou i vrcholky Lužických vrchov. V roku 2015 bola rozhľadňa zaradená medzi kultúrne pamiatky.

Kamenná vrata (826 m n.m.) je výrazný skalný útvar Ještědského hrebeňa, ktorý leží v blízkosti žltej turistickej značky, asi 1 km od Výpřeže. Kremencová skala je necelých 20 m dlhá a až 8 m vysoká s trojuholníkovým skalným oknom vytvoreným mrazovým zvetrávaním. Na Kamenná vráta je možné vyliezť, poskytujú pekný rozhľad do okolia.

Ještěd (1 012 m n.m.)  je vrchol na severe Česka týčiaci sa nad Libercom a je najvyšším vrcholom Ještědsko-kozákovského hrebeňa. Masív vrcholu je od roku 1995 súčasťou Prírodného parku Ješted. Na vrchole sa nachádza známy televízny vysielač s reštauráciou a hotelom, ktoré boli postavené v roku 1973. Ešte pred výstavbou vysielača bol na vrchole veľký kríž. Ještedské kríže majú bohatú históriu doloženú z roku 1737. Kríž sa vrátil na vrchol v roku 1990.

Významnú rolu zohral vrchol po okupácii v roku 1968, odkedy začalo vysielať Slobodné štúdio Sever. Dominanta širokého okolia ponúka návštevníkom jeden z najlepších výhľadov v Česku, takmer na polovicu Čiech smerom na Nemecko, Poľsko, Jizerské hory, Krkonoše, Orlické hory, Polabí, Prahu, Brdy, Krušné hory. Na vrchol sa dá dostať aj lanovkou.